Štátny záujem a problém vyvlastňovania

Ochrana ľudských práv a slobôd je základným pilierom právneho štátu, ku ktorému sa súčasná vládna koalícia hlási. Zdá sa však, že za mediálnymi vyhláseniami prax pokrivkáva. Napríklad aj pripravovanou novelou stavebného zákona, ktorú vládna koalícia predložila do parlamentu s požiadavkou na skrátené legislatíve konanie. Bez okolkov treba jasne uviesť, že ide o zníženie ochrany ústavou garantovaného vlastníctva nehnuteľností vo vyvlastňovacom konaní. Všetky fyzické a právnické osoby budú v určitých druhoch vyvlastňovacieho konania (ak pôjde o vyvlastňovanie pre výstavbu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ako aj stavby, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov) v prípade porušenia zákonov v slabšej procesnej pozícii než účastníci vyvlastňovacieho konania z iných zákonných dôvodov.
Vláda svoju požiadavku urýchleného prerokovania zdôvodnila tým, že ak sa tak nestane, dôjde k vzniku "národohospodárskych škôd". Nevedno, či ich možno stotožniť s legislatívnou požiadavkou hrozby značnej hospodárskej škody, ktorá má hroziť štátu a ktorá v zmysle zákona o rokovacom poriadku NR SR je jedným z taxatívne stanovených dôvodov skráteného legislatívneho konania. Vláda tvrdí, že to tak môže byť.
Zaujímavejšou otázkou však bude odpoveď, prečo treba tak urgentne prijať navrhovanú stručnú novelu stavebného zákona, keď obsiahlejšia novela (taktiež ako vládny návrh) už od apríla 2005 sa v parlamente rozdala všetkým poslancom. V kuloároch sa pošepkáva, že neprofesionálny postup pri príprave podkladov pre investíciu Kia a ústretovosť k investorom asi vytvorili natoľko chúlostivú situáciu, že tento návrh sa ocitol medzi prvými bodmi rokovania májovej parlamentnej schôdze. Dokonca s návrhom, aby nadobudol účinnosť od 1. júna 2005. Ak zvážime, že rokovanie sa začína dnes a aj prezidentovi republiky treba ponechať 15 dní od doručenia schváleného textu zákona na jeho preštudovanie a podpis (resp. na vypracovanie dôvodov na jeho vrátenie) a že text zákona pred účinnosťou treba ešte vytlačiť a distribuovať aspoň do jednej predajne, potom 1. jún 2005 je skutočne krkolomný termín. Každý by teda predpokladal konkretizáciu, čo nášmu národu hrozí, ak spomínanú novelu neprijmeme. Z vládneho návrhu sa to však nik nedozvie. Môže si len prečítať že "...v tejto súvislosti poukazujeme (rozumej vláda) na významné investície, ktorými sú napr. Závod na výrobu automobilových súčiastok a modulov v lokalite Žilina -- Teplička, ako aj závod na montáž automobilov v Žiline, v tej istej lokalite. Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií v súvislosti s výstavbou diaľničných ciest a rýchlostných komunikácií bude musieť získať pozemky, u ktorých je tiež predpoklad vyvlastnenia..." Z toho nie je jasné, aká "značná národohospodárska škoda hrozí". Tieto investície možno skôr radiť medzi aktivity spoločensky užitočné. Nemožno poprieť, že ich realizácia môže byť -- v prípade nedohody s vlastníkmi -- v niektorých prípadoch aj dôvodom na vyvlastnenie. Jednoznačne však nemožno ich realizáciu vykonštruovať ako dôvod na oslabenie ochrany ústavných práv fyzických a právnických osôb, v postavení účastníkov vyvlastňovacieho konania. V návrhu novely stavebného zákona si nemožno nepovšimnúť výrazné oslabenie ústavnej ochrany vlastníctva, keď na súd podanú žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o vyvlastnení nebudú môcť účastníci vyvlastňovacieho konania spojiť s návrhom na odloženie vykonateľnosti rozhodnutia. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia nebude môcť ani súd vyrieknuť ex offo. A to ani v prípade, keď už na základe zbežného posúdenia návrhu je zrejmé, že rozhodnutie je nezákonné.
Ústava SR v čl. 20 ods. 1 zakotvuje právo každého vlastniť majetok s tým, že toto vlastníctvo požíva ústavnú ochranu. Ochrana vlastníctva majetku je bližšie konkretizovaná v čl. 46 ods. 2 ústavy, kde sa uvádza, že z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Tento článok ústavy má názov: Právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aká je to však ochrana súkromného vlastníctva (ktorá je jedným z pilierov trhovo orientovanej ekonomiky), keď súd v rámci súdneho preskúmavania rozhodnutia o vyvlastnení nemôže v rámci súdnej ochrany rozhodnúť o odložení vykonateľnosti rozhodnutia, o zákonnosti ktorého má pochybnosť?
Vzniká otázka, ako je možné v právnom štáte, kde majú fyzické a právnické osoby v ústave garantovanú súdnu ochranu svojich základných práv a slobôd, zákonom stanoviť takýto zákaz, ktorý vlastne otvára priestor na prípadný výkon nezákonných (protiústavných) rozhodnutí. A to v takej citlivej otázke, akou je vyvlastňovanie. Vyvlastnenie nehnuteľností je síce právom akceptovaným zásahom do vlastníctva, avšak výnimočným zásahom, kde podmienky vyvlastnenia a postup pri vyvlastnení nehnuteľností musia byť dôsledne uskutočnené v súlade s platným právom. Pokiaľ nie sú splnené právne podmienky vyvlastnenia, treba akceptovať ústavnú ochranu vlastníctva. Preto v práve takej citlivej oblasti je nutné, aby súd, v prípade pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení, mohol rozhodnúť o odložení vykonateľnosti rozhodnutia do vybavenia návrhu.
Novelou stavebného zákona sa časť kompetencie obcí uskutočňovať vyvlastňovacie konanie (t. j. kompetencia, ktorá nedávno bola obciam daná ako prenesený výkon štátnej správy) opäť vracia do kompetencie štátnej správy -- konkrétne krajského stavebného úradu. Tento návrh možno v parlamente podporiť. Popri mnohých dôvodoch i preto, že v Správe o činnosti prokuratúry SR za rok 2004 sa v časti o všeobecnom dozore uvádza, že najčastejšie opodstatnené podnety upozorňujúce na porušovanie zákona boli podnety na postup a rozhodovanie obcí ako stavebných úradov. Škoda len, že vládna koalícia v parlamente nereagovala na včasné upozornenie opozície, že prenosom rozhodovania na obce vo veciach upravených stavebným zákonom sa vytvorí viac ako 2 900 stavebných úradov (namiesto 79) a na Slovensku nie je toľko odborníkov, ktorí by aj pri zlúčení niekoľkých obcí v tejto agende zabezpečili kvalitné a zákonné rozhodovanie.
Po nedomyslenom experimente s prenosom kompetencie prichádza ďalšie experimentovanie, a to v obale hrozby "značnej hospodárskej škody", ktorá v skrátenom konaní má v určitých druhoch vyvlastňovacieho konania oklieštiť záruku, že vyvlastňovanie sa nerobí v rozpore so zákonom. Preto je zaujímavá otázka: Prečo predkladateľ zákona urýchlenie rozhodovania o vyvlastnení nehnuteľnosti nehľadá v iných existujúcich možnostiach, ale ide cestou oslabenia súdnej kontroly zákonnosti rozhodnutí stavebných úradov o vyvlastnení?