Od januára stratil voči euru viac ako 15 percent a mnoho analytikov očakáva, že euro vzrastie nad 1,25 dolára. Takto výrazne dolár strácal naposledy v roku 2007, keď v USA praskala realitná bublina. Aká bublina praskla teraz?
Čaro Trumpa je fuč
Trumpova bublina založená na dramatickom znížení daní, masívnych investičných stimuloch, podpore amerického priemyslu a obmedzeniu neželanej migrácie dostala trhlinu.
Odkedy Trump nezískal dostatočnú podporu republikánov pri zmene Obamovej zdravotnej reformy, ide to s jeho politickou víziou z kopca. Až do piatka v Bielom dome súperili dve frakcie – nacionalisti vedení Bannonom a globalisti vedení Cohnom. Bannon bol spoluautor Trumpovho programu ekonomického nacionalizmu a na medzinárodný obchod sa díval ako na hru s nulovým súčtom (buď získa USA alebo Čína).
Na druhej strane stoja ekonomickí reformátori ako potenciálny kandidát na šéfa Fedu Gary Cohn, Trumpova dcéra ale aj minister financií Mnuchin. V piatok Bannon v Bielom dome skončil. Tým sa Trump posunul bližšie k tradičnej politike americkej vlády s dôrazom na ekonomický pragmatizmus.
S Bannom skončili nielen veľké vízie múru s Mexikom či obchodnej vojny s Čínou, ale aj sny o výraznom znížení daní a zavedení investičných stimulov. Bude prekvapujúce, ak sa Trumpovi podarí presadiť vôbec niečo podstatné z jeho predvolebných sľubov. Veľké očakávania Trumpovej vlády sú fuč. S nimi utrpel aj dolár.
Čaro Fedu je fuč
Nie je to iba Trump, ktorý stojí za oslabením dolára. Už niekoľko rokov Fed opakuje, že nízka inflácia je iba dočasný problém. A keďže je to problém dočasný nič nebráni zvyšovaniu sadzieb. Po posledných piatich sklamaniach inflácie po sebe, začína už aj Fed pochybovať o správnosti svojej politiky. Yellenová sa tvrdohlavo drží tézy Phillipsovej krivky, ktorej interpretácie je, že klesajúca nezamestnanosť zvyšuje infláciu.
Avšak na infláciu už márne čakáme roky. Kde je problém? Ako vždy v ekonomickej interpretácii. Dáta ukazujú, že neexistuje žiadny vzťah medzi infláciou a nezamestnanosťou. Existuje vzťah iba nezamestnanosťou a reálnymi mzdami. Pokiaľ bude miera nezamestnanosti zakrývať realitu tým, že bude ignorovať znižujúcu sa participáciu ľudí na pracovnej sile a zvyšujúcu sa tvorbu zamestnaní na dohodu, vplyv na reálne mzdy bude nízky.
Čaro politiky Fedu, ktorá roky nevnímala realitu, sa rozplynulo. S ňou utrpel aj dolár.
Alternatíva je fuč
Investori vidia v USA príliš veľa rizík a presúvajú svoje peniaze do zaujímavejších destinácii. Bolo by však naivné si myslieť, že rozvíjajúce sa alebo európske trhy začnú dlhodobo prekonávať USA. Od roku 2008, kedy si trhy uvedomili, že kríza je globálna, euro oslabilo voči doláru z úrovne 1,60 až takmer k parite.
Za dekádu dolár získal 30 percent svojej kúpnej sily. Tohtoročné oslabenie dolára je veľké, no v kontexte dlhodobých trendov je iba reakciou na prasknutie amerických politických bublín. Dolár získava, pretože svet sa odpákováva. A na tomto najdôležitejšom fakte sa sotva niečo zmení.