Právo smiať sa vlastnému strachu

Je neobyčajne ľahké a skoro nič to nestojí, komentovať v českých novinách moslimské protesty proti štvrťroka starým dánskym karikatúram. Komunita českých moslimov pozostáva z pár stoviek ľudí, veriaci cudzinci nie sú zorganizovaní. Žiadna redakcia nemusí byť nervózna, že príde pod okná 3 500 demonštrantov, ako sa to stalo dánskym novinám.
Napriek všetkým sympatiám na vyhlásenie, že "všetci sme teraz tak trochu Dáni", treba si občas pripomínať, že všetci sme teraz tak trochu diváci na tribúne.
Inak spor nie je: je to dôležitá téma a rozvírila verejnú diskusiu. Dokonca aj na nedorozumeniach okolo celej aféry možno ukázať niečo všeobecnejšie.
Nedorozumenie č. 1: Dánski karikaturisti bezdôvodne provokovali a teraz kričia o slobode slova.
Tak to porozumelo mnoho českých kresťanov vrátane katolíckeho primasa. Asi im to pripomenulo prípady, keď umelci vymýšľali čo najurážlivejšie znázornenie Ježiša Krista alebo jeho matky a s nádejou vyčkávali na reakciu cirkvi, aby mohli radostne kričať: Cenzúra, tmári, stredovek!
Toto bol iný prípad. Dáni sa nesmiali islamu, ale svojmu vlastnému strachu. O príbehu karikatúr sa popísalo veľa, ale zrejme treba to urobiť znovu: Dánsky spisovateľ hľadal kresliča pre detskú knihu o prorokovi Mohamedovi, traja ilustrátori ho odmietli zo strachu pred reakciou moslimov, až nakoniec jedny noviny vyhlásili verejnú výzvu. Preto už témou nebol ani tak islam, ale strach Západu z toho, čo slovo islam, žiaľ, asociuje: samovražedné teroristické útoky. Preto tá kresba proroka s bombou v turbane alebo vítajúceho pred bránami raja rad teroristov s vybuchnutými batohmi. Keby som bol moslimom, toto by bola prvá otázka na zamyslenie: prečo nás Západ vidí takto?
Neporozumenie č. 2: Vlna nevôle patrí k prebujnenej politickej korektnosti, rovnako ako keď českého premiéra kritizujú za smiech nad vtipmi o Rómoch na predvolebnej estráde.
Tak to rozumejú aj mnohí známi tunajší komentátori. Čudná interpretácia. Vysmievať sa Rómom, to znamená trúfať si na slabšieho. Na menšinu, ktorá na ihrisku, kde sa podľa pravidiel a hodnôt väčšiny, dlhodobo prehráva. Smiať sa slabšiemu je úbohé.
Moslimovia na Západe (napríklad v Dánsku, nie v Česku) nie sú slabí, ako to ukázali aj teraz. Ide o konflikt, podľa akých pravidiel sa bude hrať a kto sa komu prispôsobí.
Neporozumenie č. 3: Dánski moslimovia sa chceli dohovoriť po dobrom, ale vláda sa voči nim správala arogantne, nevypočula ich, takže prišla reakcia.
Tak to tvrdí hlava tunajšej moslimskej obce. Lenže dánski imámovia vôbec nekonali v rukavičkách. Nejde len o demonštráciu (na tú má nárok každý), ale predovšetkým o ich mobilizačnú jazdu po Blízkom východe, kde burcovali pre svoju vec. Kde sa im akousi náhodou priplietli medzi pôvodné dánske karikatúry aj tri drsné kresby Proroka, ako pedofila alebo potupne znásilňovaného psom...
Dánska vláda a tí, ktorí sú s ňou solidárni, z tohto konfliktu vôbec nevyšli zle. Držia pevne doktrínu slobody prejavu, pilovanú v Európe a Amerike počas posledného storočia. Aj keď sa často hundre, že Západ sa rozplýva v nekonečnej tolerancii proti všetkému a všetkým, tu aj sekulárna Európa zistila, čo jej je sväté.