Európska únia prakticky zakázala dovoz kukurice zo Spojených štátov. V Svetovej obchodnej organizácii sa obidve strany Atlantiku držia vzájomne v šachu hrozbou žaloby kvôli podporám svojmu leteckému priemyslu (ide o známy spor Boeingu a Airbusu). Od 1. mája zavedie únia trestné clá na dovoz niekoľkých vybraných amerických produktov do Európy. Spojené štáty hrozia Európanom zákazom transferu vyspelých technológií, pokiaľ bude únia pokračovať v snahách zrušiť embargo na vývoz zbraní do Číny. Dokonca aj kvôli banánom lietajú iskry cez Atlantik.
Mediálne je to zaujímavé a dobre sa o tom hovorí. Je to len clona, ktorá zakrýva skutočnú váhu transatlantických hospodárskych vzťahov. V skutočnosti sa tieto "obchodné vojny" dotýkajú najviac dvoch percent transatlantických hospodárskych aktivít. Treba pripomenúť, že denne si obidve strany Atlantiku vymenia tovar a služby v hodnote, ktorá prekračuje jednu miliardu dolárov.
Hnacím motorom vzťahov sú investície. Tým, že európske firmy investujú v Amerike a americké podniky v Európe, splietajú hustú sieť subdodávateľov. Dnes vytvára táto sieť dve tretiny transatlantického obchodu a zároveň firmy sčasti ochraňuje pred menovými výkyvmi.
Tri štvrtiny investícií v Spojených štátoch realizujú Európania. Hospodárske vzťahy jednotlivých európskych regiónov, ako napríklad IIe de France alebo južné Anglicko, sú intenzívnejšie ako hospodárske vzťahy USA s inými krajinami sveta.
Zisky dcérskych amerických spoločností v Číne minulý rok vzrástli na 3,5 miliardy dolárov. V Írsku však dosiahli tieto firmy zisk vo výške 10,2 miliardy dolárov. V Holandsku to bolo 18,2 miliardy dolárov, vo Veľkej Británii 19,7 miliardy dolárov. Dosah obchodných sporov? Hovoriť v takej situácii o "transatlantických obchodných vojnách" je prinajmenšom pochabé.
Polovicu svojho obratu dosahujú podniky zo Spojených štátov v Európe. Európa je tiež hlavným cieľom amerických investícií. Napriek všetkým rečiam o tom, ako Američania vysťahúvajú výrobu do Číny alebo Indie, prišlo do Európy v poslednej dekáde asi šesťdesiat percent, teda 373 miliárd dolárov z celkového objemu amerických investícií v zahraničí. V rovnakom období investovali Američania v malom Holandsku desaťkrát viac peňazí ako v Číne. V obrátenom smere sú európske investície v Texase vyššie ako suma, ktorú podniky starého kontinentu investujú v Japonsku alebo Číne.
Inak povedané: Európa je pre Spojené štáty najdôležitejším, aj keď podceňovaným trhom. A naopak, starý kontinent je pre vysoko zadlženú Ameriku dôležitým dodávateľom kapitálu. Obidve strany Atlantiku majú aj spoločné záujmy vo vzťahu k tretím krajinám.
Ide napríklad o tlak na Čínu vo veci zhodnotenia jej meny, ktoré by znížilo "nespravodlivé" výhody, ktoré majú vďaka pevnej väzbe jüanu na slabnúci dolár čínski exportéri. USA aj Európska únia vytvárajú spoločne nátlak na Čínu, aby obmedzila vlastnými účinnými opatreniami vývoz textilu, ktorý ochromuje tak amerických, ako aj európskych textilných výrobcov.
V konečnom význame to znamená: Európa ani Amerika si nejaké skutočné obchodné vojny nemôžu dovoliť. Bol by to boj v dobrej a úzko previazanej rodine.
V takej bitke by neboli víťazi. Platí to aj pre prípad, že sa v dohľadnom čase dozvieme o ďalšom možnom ohnisku "obchodnej vojny".
StoryEditor