Ekonomické dáta z eurozóny dopadli zmiešane. Aj napriek tomu, že rast HDP v krajinách platiacich eurom prekonal v treťom kvartáli očakávania trhu, inflácia sa opäť výraznejšie vzdialila cieľu ECB, čomu naplno zodpovedá minulotýždňové holubičie rozhodnutie Eurobanky obmedziť mesačný objem programu kvantitatívneho uvoľňovania na 30 miliárd eur v kombinácii s jeho predlžením o minimálne o deväť mesiacov.
Parlamentné voľby v Japonsku dodali silný mandát súčasnému premiérovi Šinzovi Abemu pokračovať hospodárskom programe „abenomics“ a japonskej centrálnej banke umožnili zanechať status quo. V dôsledku nedostatočných inflačných tlakov rozhodla Bank of Japan ponechať úrokové sadzby v zápornom teritóriu, výnosy desaťročných štátnych dlhopisov cieli aj naďalej blízko nuly a taktiež pokračuje v nákupoch akcií či dlhopisov v rámci masívneho programu nákupu aktív.
Od amerického FED-u sa zvýšenie úrokových sadzieb očakáva až v decembri a tak výstup z dvojdňového zasadnutia aktuálne zatieňuje voľba jej nového šéfa, ktorého by mal Donald Trump podľa všetkého oznámiť už dnes. Najvážnejšími kandidátmi na post šéfa najvplyvnejšej centrálnej banky sveta sú súčasný viceprezident Jerome Powell – podporujúci postupné zvýšenie úrokových sadzieb ako Janet Yellenová - a profesor stanfordskej univerzity John Taylor, podľa ktorého by nastavenie sadzieb malo reflektovať aj vývoj HDP, čo by v praxi znamenalo oveľa drastickejšie uťahovanie menovej politiky.
Pozornosť trhov dnes zamieri aj do Veľkej Británie, kde Bank of England pod tlakom vysokej inflácie pravdepodobne pristúpi k zvýšeniu úrokových sadzieb z historického minima prvý krát za desať rokov. Úroky sa podľa všetkého dnes budú zdvíhať aj u našich západných susedov v Čechách, kde ČNB po ukončení devízových intervencií v apríli tohto roka pokračuje v dôsledku silných dát z domácej ekonomiky v postupnej normalizácii menovej politiky.
Autorom je Jakub Rosa, analytik Across Private Investments.