V Moskve sa v uplynulých dňoch uskutočnili významné rokovania o energetike. Energetickú bezpečnosť označilo Rusko, predsedajúca krajina G8, za kľúčový bod júlového summitu v Petrohrade. Najprv sa na konferencii o energetickej bezpečnosti stretli experti, potom nasledovali rokovania ministrov energetiky osmičky za účasti zástupcov OPEC a ďalších organizácií. V sobotu priniesol šéf Európskej komisie Jose Barroso prezidentovi Vladimirovi Putinovi do jeho sídla v Novom Ogareve energetický balík. Boli v ňom však aj s ďalšie politické otázky.
Na energetickej konferencii diskutovali najväčší producenti so zástupcami spotrebiteľov, medzi ktorými nechýbala Čína, India, Mexiko a Juhoafrická republika. Svoje záujmy zdôvodňovali nadnárodné ťažobné a spracovateľské korporácie i finančné inštitúcie. Celé dianie pozorne sledovali zelení, ktorí reagovali na posun záujmu k atómovej energii a označili ho za kontrast so závermi posledného summitu G8 v škótskom Gleneagles. Tam odzneli výzvy na redukciu emisií vyvolávajúcich skleníkový efekt. Téza o energetickej bezpečnosti mala na energetickom týždni v Moskve zjednotiť celú spleť záujmov krajín, organizácií a súkromného kapitálu..
Spojené štáty a Ruská federácia začali súťaž o to, kto pri presadzovaní energetickej bezpečnosti získa politickú prevahu. Ako sa vyrieši iránska otázka, uskutoční sa ambiciózny projekt obohacovania uránu v Rusku alebo, naopak, Moskva prijme ponuku Washingtonu na globálne partnerstvo v atómovej energetike?
A aká je politika starého kontinentu? Jednotlivé štáty Európskej únie chcú dobré ceny a pravidelné dodávky. Prostredníctvom Európskej komisie naznačili záujem o získanie prístupu k nevyužitým tranzitným kapacitám. Zdôraznili neprípustnosť prerušenia dodávok energie ako spôsobu riešenia dvojstranných sporov. Dodržiavanie týchto princípov vyžaduje aj Energetická charta, ktorú však Moskva doteraz neratifikovala. Odklad zdôvodňuje rokovaniami o tranzitných protokoloch a tarifných podmienkach. Keďže ďalší partneri v G8 -- Spojené štáty a Kanada --k charte nepristúpili, ťažisko celej problematiky zostáva na vzťahoch Ruska s EÚ.
Ďalšími témami bola hospodárska súťaž a zvýšenie konkurencieschopnosti cestou liberalizácie ruského trhu. Minister priemyslu a energetiky RF Viktor Christenko odmietol akékoľvek zmeny v politike štátnych monopolov. Zareagoval protiotázkou -- novinárov sa spýtal, či by si chceli liberalizovať vlastný byt a umožniť tak vstup širokej verejnosti.
Rusko má obrovský záujem o získanie zahraničných investorov a výhodné finančné podmienky pre svoje energetické projekty. Patrí medzi ne ťažba zo Štokmanovho náleziska v Barentsovom mori, najväčšieho zdroja zemného plynu na svete. Uskutočňuje sa najnáročnejší energetický projekt v histórii Sachalin II. V Severnom mori, ktoré je polovicu roka zamrznuté, sú veľké zásoby ropy a plynu. Buduje sa infraštruktúra a dopravná cesta do 800 km vzdialeného ropného terminálu a najväčšieho zariadenia na skvapalňovanie plynu. Rusko-nemecké konzorcium má budovať plynovod cez Baltské more. Podľa analytikov zahraničný kapitál súhlasí aj s menšinovým podielom v investičných projektoch. Lákajú ho kontrakty na dodávky technologických zariadení.
Rusko sa neuspokojuje s úlohou surovinovej základne, chce byť súčasťou celosvetového systému energetickej bezpečnosti. Zdôrazňuje potrebu diverzifikácie energetických zdrojov, tranzitných ciest a trhov. Najvyspelejšie krajiny sveta musia vytvoriť taký systém, ktorý by zabezpečoval všetkým krajinám prístup k energetickým zdrojom.