Aká je perspektíva Slovenska do nasledujúcich rokov? Ostane mu prívlastok tiger strednej Európy? Kedy sa Slováci budú môcť porovnávať s Rakúšanmi? Sú reformy rozbehnuté v posledných niekoľkých rokoch dostatočnou zárukou dobiehania najvyspelejšieho sveta? Takéto témy dominujú dnes, krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2006. Málokto si pripomenie dilemy spred štyroch rokov. Vtedy sa v podobnej situácii skloňovali otázky: Vstúpi Slovensko spolu so susedmi do EÚ? Čaká krajinu hospodársky rast a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov? A poďme ešte o ďalšie štyri roky dozadu: Dostane sa Slovensko z medzinárodnej izolácie? Prikloní sa ku krajinám náhliacich sa do EÚ, alebo ostane tam, kde je dnes Ukrajina či Bielorusko? Budú môcť obyvatelia aspoň vo vzdialenej budúcnosti uvažovať o príjmoch dovtedy toľko skloňovaných Švajčiarov?
Úroveň diskusie je dnes úplne inde ako pred štyrmi či ôsmimi rokmi. Ciele sú vyššie. Všetkým zvoliteľným politickým stranám ide o pokračovanie v hospodárskom raste a zvyšovaní životnej úrovne, aby sa Slováci čím skôr dostali aspoň na úroveň priemeru EÚ. Myšlienka zotrvania na súčasnej pozícii či nebodaj poklese nadol je neprípustná. Oprávnene. Východisko je dobré, len si treba povedať, ako pokračovať.
Skúsenosť nabáda poobzerať sa vôkol, poučiť sa od iných, ktorým sa darí. Porovnateľnou veľkosťou, históriou a ambíciami si v Európe nemožno nevšimnúť krajiny ako Írsko a Fínsko, vo svete napríklad Nový Zéland. Dakedy zanedbané a vyhladované Írsko po niekoľkých desiatkach rokov úspešnej transformácie atakuje najvyššie svetové priečky v rebríčku blahobytu obyvateľov. Fínsko, nedávno pologubernia Sovietskeho zväzu, už viac rokov vedie tabuľku Indexu rastovej konkurencieschopnosti, čím mu Svetové ekonomické fórum priraďuje najperspektívnejšiu hospodársku budúcnosť na svete. Protinožný Nový Zéland sa za pár rokov dôslednej ekonomickej transformácie prepracoval do špičky najrozvinutejších štátov sveta. Nie náhodou mnohí ekonómovia hodnotia transformáciu na Novom Zélande ako vôbec svetovo najúspešnejšiu v 20. storočí.
Čo spája vzostup týchto troch krajín? Je to vytváranie rovnakých pravidiel platných pre všetkých, liberálna politika, podpora domácej a zahraničnej konkurencie, otvorenie sa svetu. Paradoxne práve otvorenosť svetu je najlepší predpoklad na to, aby krajina ekonomicky prosperovala a potvrdzovala si svoju suverenitu.
Bez hlbokých úvah treba na Slovensku ďalej stavať na podpore kvalitného podnikateľského prostredia, vytváraní rovnakých šancí pre všetkých. V špecifikách EÚ treba brať do úvahy osobitné podmienky, ktoré roky Írsko a Fínsko dokonale využívajú -- ide o dôsledné využívanie prostriedkov z bruselského rozpočtu. Keď takéto zdroje existujú, je potrebné zaistiť ich čo najtransparentnejšie prideľovanie a najúčinnejšie využívanie, aby čím menej deformovali podnikateľské prostredie. Druhou výzvou je ich smerovanie do perspektívnych oblastí, aby prinášali ďalšie zhodnocovanie. Tu stojí pred nasledujúcou vládou veľká úloha -- rozhodnúť, kam sa orientovať, čím podnietiť tigra k ďalším skokom.
Nokia bola dakedy iba jedna z mnohých regionálnych fínskych telekomunikačných firiem. Dnes je svetovým obrom. Nepotrebovala dotácie, stačila jej domáca deregulácia, otvorenie trhov, prísun vzdelaných ľudí. Dnes sa vláde odmeňuje štvorpercentným podielom na vyprodukovanom bohatstve krajiny. Slovensko má na svoju Nokiu.
Autor je poslanec NR SR za SDKÚ, člen výboru pre financie, rozpočet a menu