A národ má opäť "zábavku", ktorá ho odpúta od iných starostí. Rozprúdila sa debata o zavedení rýchlostného limitu v zastavanej oblasti (obci) na 50 km/h. Vraj aby sme sa dostali na úroveň ostatných štátov Európskej únie, lebo Slovensko (i Litva) sú poslednými štátmi, kde je limit v obci 60 km/h. Lenže... Rýchlosť 50 km/h určite nie je všeliekom. Porovnávať celkové počty dopravných nehôd a jedným dychom horliť za ešte väčšie obmedzenie rýchlosti v obci je scestné.
Policajný prezident Ján Packa citoval zo štatistík jasný dôkaz -- najviac nehôd zapríčiňuje nepozornosť účastníkov premávky. V princípe je teda naozaj jedno, či auto ide 50 alebo 60 km/h -- rozdiel v brzdnej dráhe na suchej vozovke je asi 6 metrov -- no mimoriadne dôležité je, kto sedí za volantom. Či je to skúsený šofér alebo začínajúci vodič, respektíve úplne neskúsený či bojazlivý šofér -- šoférka. Pre 18-ročného je niekedy aj päťdesiatka v meste veľká rýchlosť.
Ďalším rozhodujúcim faktorom je technický stav vozidla. Obstarožné, aj dvadsaťročné auto určite nemá elektronické systémy ako súčasné moderné vozidlo. Je rozdiel, či brzdí šofér s autom, v ktorom je okrem ABS aj brzdový asistent (zvyšuje intenzitu brzdenia), ale určite -- ani pri stanovení nižšej rýchlosti -- nestihne vodič s technicky nemoderným vozidlom (bez ABS) bezpečne dobrzdiť ani pri päťdesiatke. Mimochodom, keď boli autá v minulosti na podstatne nižšej technickej úrovni, nerobila problémy šesťdesiatka. Zrazu, keď výrobcovia ponúkajú rôzne bezpečnostné systémy vrátane samočinného zabrzdenia vozidla pred prekážkou, prestáva vyhovovať. A pritom je to všetko len o ľuďoch.
Reakčný čas, kým šofér iba priloží nohu na brzdový pedál, je jedna sekunda. Ďalšiu sekundu zaberie intenzívne stlačenie pedála -- až potom nastáva samotné spomalenie auta. Lenže vzdialenosť medzi vozidlami sa medzitým rapídne skráti! Osvedčené šoférske pravidlo hovorí, že ak pri akejkoľvek konkrétnej rýchlosti rátate "jednadvadsať, dvaadvadsať", bezpečná je vzdialenosť, ktorú za ten čas automobil prejde. To sú práve spomínané dve sekundy. Lenže skúste v meste, ako je Bratislava či Košice, udržať takýto bezpečný odstup. Najmä v dopravnej špičke je to priam nemysliteľné. Ihneď totiž medzeru vyplní auto z vedľajšieho pruhu. Nervozita sa bude stupňovať, agresivita narastať. Jednoznačne platí, že aj po prípadnom znížení rýchlostného limitu zostane rozhodujúcim faktorom ľudský činiteľ. Magická päťdesiatka nezaúčinkuje...
Pokojne teda môže zostať v obci aj šesťdesiatka. Začať treba od radikálnych opráv vozoviek, od vzájomnej ohľaduplnosti na cestách a uliciach vrátane chodcov, ktorí prebiehajú cez cestu, kde sa im zachce. Až potom uvažujme o znižovaní rýchlosti v obci.
Ivan Václavík, motoristický novinár