Opozícia má už len necelé tri mesiace na to, aby sa pokúsila zachrániť dôchodkovú reformu. Na miliardové úspory 1,5 milióna občanov Slovenska si už od spustenia reformy brúsi zuby premiér Robert Fico. Zo súkromného vlastníctva sporiteľov (26 miliárd korún) by tak poľahky mohol financovať svoje každoročné inovatívne projekty ako vianočné, veľkonočné, polročné a iné podobné príspevky.
Verbálny tlak predsedu vlády na zníženie odvodov na súkromné účty je zo dňa na deň silnejší a zreteľnejší.
V marci budúceho roka má ministerstvo práce predložiť očakávanú analýzu dosahov dôchodkovej reformy, pričom doteraz nie je jasné, kto ju vypracuje. Jasné je len to, že to nebude rezort, ktorý ju bude predkladať. Predpokladajme aspoň, že to budú naozaj kompetentní analytici.
Východisková pozícia dôchodkovej reformy je najlepšia, akú Dzurindova vláda po sebe zanechala. Kapitalizačný pilier je podstatou dôchodkovej reformy a 9-percentný odvod z hrubej mzdy na osobný účet v spoločnosti, ktorú si občan sám vyberie, je jedným z dôkazov slobodnej demokratickej spoločnosti.
Dôchodková reforma je však ešte čosi viac, je to vakcína proti chorobe, ktorá postihla už takmer celú Európu a Slovensko na ňu dokázalo vyrobiť recept. Premiér Fico si veľmi dobre uvedomuje silu a podporu dôchodkovej reformy, preto ju musí zlikvidovať oveľa premyslenejšie v porovnaní, povedzme, so zdravotníckou reformou. Robí to postupnými krokmi, v podobe malých "nenápadných" poslaneckých noviel za asistencie tých, ktorý by ju mali, naopak, brániť. Prvým krokom je zabrániť sporiteľom v prestupoch medzi spoločnosťami na limitované obdobie, za ktoré bude okrem toho Sociálna poisťovňa inkasovať 500 korún. Tie sa v konečnom dôsledku môžu hodiť pri znižovaní jej finančného deficitu.
Je tragikomické, že na týchto opatreniach sa dohodla vláda aj s Asociáciou dôchodkových správcovských spoločností (ADSS). Asociácia sa stáva spolupáchateľom a ak pôjde ďalej týmto smerom, aj hrobárom dôchodkovej reformy. Vo svojej nevedomosti sa dôchodkové spoločnosti stávajú nástrojom premiéra Fica v jeho premyslenej likvidácii sporivého piliera. To je naozaj veľké riziko.
Druhým avizovaným krokom je urobiť druhý pilier dobrovoľným, aby v ňom zavládol absolútny chaos v podobe vstupov, výstupov a sťažených prestupov. Až potom bude mať Sociálna poisťovňa naozajstné problémy v posielaní prostriedkov na súkromné účty. Tretím opatrením, respektíve vážnym úderom, je nedávne vyhlásenie ministerky práce, podľa ktorej si 40 percent sporiteľov na dôchodok v II. pilieri jednoducho nenasporí. Kde a kedy objavila ministerka Tomanová toto číslo, zostáva verejným tajomstvom. V každom prípade ide o veľmi jasne nebezpečné signály, ktoré sa môžu stať silnými argumentmi v prospech zrušenia sporivého piliera. Premiér Fico si skôr či neskôr položí otázku, na čo nám je pilier, v ktorom si takmer polovica nenasporí na dôchodok a v ktorom vládne chaos. Na odpoveď nebude potrebovať žiadne pseudoanalýzy.
Peter Húska, politológ, v rokoch 2003 -- 2006 pracoval na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny