Poznámka: Stoprvý hypermarket

Vedľa bytovky mám malú sídliskovú samoobsluhu. Keď do nej idem nakupovať, vždy ma slušne pozdravia a pri platení mi zaželajú pekný deň. Tento víkend dostala každá zákazníčka kvet ako pozornosť ku Dňu matiek. Starostlivosť o zákazníka ako vystrihnutá zo scenára amerického seriálu o usmievavých ľuďoch.
Nebolo to tak vždy. Ešte pred rokom som sa v tej istej predajni od tých istých predavačiek odzdravenia nedočkal. Zazerali na mňa ako na zlodeja a za zmienkyhodnú trúfalosť považovali, ak som prešiel po čerstvo umytej podlahe. Čo prinútilo ženy za pokladnicami, aby si začali zákazníka vážiť?
V mojom susedstve postavili pred pár mesiacmi diskontnú predajňu a v týchto dňoch začínajú stavať o ulicu naproti ďalšiu. Svojimi nízkymi cenami by moju samoobsluhu zruinovali. Samoobsluha teda musela začať ponúkať niečo, čo je síce samozrejmé, ale na čo Slováci stále nie sú zvyknutí.
V hypermarketoch treba nahádzať tovar do košíkov a potom pri pokladnici, ktorá pripomína pásovú výrobu, hlavne nezdržiavať. Tam sa pozdravenia či želania pekného dňa nedočkám. Na Slovensku bude čoskoro sto hypermarketov. Ukazuje sa, že okrem nízkych cien priniesli aj čosi viac - úctu k zákazníkovi. Paradoxne nie k tomu svojmu, ale k tomu, ktorého si v tvrdom konkurenčnom boji snažia udržať malí obchodníci.