Človek si vraj zvykne na všetko

Už som si zvykol na veľa vecí. Napríklad na záplavu "odborníkov" na terorizmus, ktorí síce v ruke v živote nedržali zbraň, nevideli zločinca, tým menej teroristu. O drogách vedia len to, že škodia zdraviu, ale napriek tomu všetkému majú v sebe toľko sebavedomia, že sa nehanbia postaviť pred kameru a svojimi názormi pomáhajú dotvárať mienku diváka.
Takmer 20 rokov som pracoval v ozbrojených zboroch venujúcich sa rôznym formám zločinnosti. Myslím si, že o tejto oblasti toho trochu viem, avšak nikdy by som sa neodvážil sám seba označiť ako experta v danej oblasti. Napriek tomu, že som v rámci svojho povolania absolvoval mnoho stáží, školení a kurzov organizovaných renomovanými zahraničnými službami a mám v tejto oblasti bohaté zahraničné skúsenosti. Komunikoval som s vrcholnými predstaviteľmi a so špičkovými odborníkmi centrál na boj proti organizovanému zločinu vo svete. U žiadneho z nich som sa nestretol s takou dávkou sebavedomia, akou sa v poslednom čase prezentujú v médiách niektorí "taktiež odborníci" na boj proti terorizmu a zločinnosti.
Po odvysielaní reprízy debaty o tragédii v Beslane na TA3 (6. septembra o 9.45 hod.) som sa rozhodol, že už si zvykať ďalej nemienim. To, čo predvádzal na obrazovke Jaromír Štětina, presiahlo nielen hranicu medzi novinárskou etikou a slušnosťou, ale hraničilo s ignorantstvom a mystifikáciou najhrubšieho zrna.
Keď už nabral tú odvahu hovoriť o akcii zvláštnych jednotiek Alfa (Federálnej bezpečnostnej služby, pôsobiaca na teritóriu Ruskej federácie) ako o zbabranej, aspoň si mal vopred ujasniť, o akú jednotku vôbec ide. Plietol dohromady Alfu s Vympelom, s OMON, s armádou, s milíciou a s domobranou. To nech mu je odpustené.
Jeho odborný názor, že sa Alfa pripravovala na útok, a tým vyprovokovala reakciu teroristov, lebo jeho známi čečenskí novinári videli, ako si 15 minút pred explóziami nasadzujú prilby a ustrojujú sa, vyvolá u zainteresovaných len ironický úsmev. Môžem s plnou mierou zodpovednosti ubezpečiť, že špeciálne jednotky sa nezvyknú ustrojovať pár minút pred akciou, ale v plnom taktickom ústroji bývajú často aj niekoľko hodín vopred bez toho, aby si dali dole bez závažného dôvodu čo i len kuklu. Tvrdenia pána Štětinu o vrahoch a zabijakoch z Alfy, ktorí vpadnú do osady a zavraždia niekoľko stoviek civilistov, vyzneli v súvislosti s udalosťami v Beslane ako bezhraničný cynizmus.
Jednotka Alfa oslávila 20. júla 2004 svoje 30. výročie. Samozrejme, že za tých 30 rokov sú v histórii Alfy operácie, ktoré v západoeurópskom ponímaní vyvolajú minimálne rozpaky. Do tragédie v Beslane stratila pri svojich operáciách počas 30 rokov iba 19 mužov. V Beslane prišlo o život desať jej príslušníkov, lebo vlastnými telami kryli utekajúce deti, po ktorých teroristi pálili z automatických zbraní. Títo muži boli cvičení spôsobom vyhľadaj a znič, nie nastav svoj chrbát a chráň. Títo "zabijaci" zabudli v Beslane na svoj výcvik a chránili životy detí.
Po explóziách v telocvični sa vytvorila v stene diera, ktorou začali deti unikať a teroristi po nich začali strieľať. A to odštartovalo akciu. Špeciálne jednotky mali pred sebou nadrogovaných a na všetko odhodlaných teroristov, ktorí do okien pred sebou dávali deti ako živé štíty, a za sebou zúfalých ozbrojených rodičov. Chcel by som v takejto chaotickej situácii vidieť ako riadiaceho operácie kohokoľvek z týchto "odborníkov" na terorizmus. Myslím, že ani svetové jednotky na boj proti terorizmu, akými sú francúzski GIGN, nemeckí GSG9, britskí SAS alebo izraelskí Sajeret Matkal, by v takejto situácii nedokázali zabrániť tragédii, akej sme boli svedkami.
Na záver by som sa k "odborníkom" vyjadril parafrázou Járy Cimrmana: Vážení páni, neviem v akej oblasti ste vyškolení, alebo v akom odbore vyučení, ale nevyjadrujte sa k terorizmu, alebo ešte lepšie, nevyjadrujte sa vôbec...