Neradostné dôchodkové perspektívy

Novely nového dôchodkového zákona sa už dajú počítať na desiatky. Ministerskí experti a ich zahraniční poradcovia tak postupne eliminujú krivdy, retroaktívne vplyvy i elementárne hlúposti najdôležitejších sociálnych paragrafov, ktorých sú autori. A vyvolávajú tým stále nové a nové hromadné a panické úteky do riadnych i predčasných dôchodkov.
Novelám by však nemal byť ani zďaleka koniec. Autorom paragrafov v prvom dôchodkovom pilieri sa totiž podarilo novým prerozdelením poistného obrať poistencov o šestinu ich dôchodkových odvodov. Kým v starom zákone sa do dôchodkového fondu odvádzalo spolu 28 percent z vymeriavacieho základu za zamestnanca i zamestnávateľa, dnes sa na nové zákonom zriadené osobné účty odvádza iba 18 percent. Teda o jednu tretinu menej ako za čias starého zákona. V konečnom dôsledku, keď od tejto tretiny odrátame výdavky na invalidné dôchodky, garančný fond atď., zostáva nám približne jedna šestina pôvodných odvodov, ktoré sa namiesto našich osobných dôchodkových účtov dostanú do kasy tzv. rezervného fondu. Z odvodov priemerného platu je to mesačne asi 760 korún. Táto suma skončí na účte fondu, ktorý z veľkej časti pokrýva výpadky poistného, ktoré Sociálna poisťovňa nedokáže vymôcť. Povedané inak -- znížením odvodov na osobné dôchodkové účty a zvýšením odvodov na rezervný účet, sa poctiví platcovia skladajú na dlhy neplatičov. A tie majú na svedomí nielen neplatiči, ale i ľahostajnosť, neschopnosť, ba až nezáujem Sociálnej poisťovne ich vymôcť.
Ďalšia, pravdepodobne veľmi skorá novela, čaká i princíp tvorby tzv. osobného mzdového bodu. Ten vzniká pomerom platu poistenca k priemernému platu v národnom hospodárstve. Ak je váš plat totožný s celoštátnym priemerom, bude váš osobný mzdový bod 1. Ak bude polovičný, tak iba 0,5. Je samozrejmé, že ak celoštátny platový priemer stúpne o desať percent a plat poistenca iba o päť percent, osobný mzdový bod klesne. Povedané inak -- ak pracujeme z roka na rok viac, ba i na svoje dôchodkové účty odvádzame z roka na rok viac, náš dôchodok môže byť z roka na rok menší. Tento paradox vychádza z našej sociálnej reality -- z roka na rok je čoraz viac ekonomicky aktívnych ľudí, ktorých príjmy sú pod celoštátnym priemerom. Tak napríklad, kým v roku 1999 malo priemerný alebo podpriemerný plat 60,7 ekonomicky aktívnych ľudí, o štyri roky neskôr ich bolo v platovom priemere alebo pod ním už 66,3 percenta. Z toho vyplýva, že na raste priemerného platu v národnom hospodárstve sa podieľa iba tretina ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Im parametre ich budúceho dôchodku narastajú. Ostatní sú v pásme stagnácie a poklesu. V roku 2003 sa v tomto pásme ocitlo o desať percent viac pracujúcich, než v roku 1999. O desať percent viac takých, ktorým aj napriek tomu, že im platy rástli, ich budúce dôchodky klesali. I takéto čarovné zákutia sú v našej najväčšej sociálnej reforme, ktorá sa kedysi pýšila heslom, že je jediná reforma, ktorá neberie, ale dáva. Nuž -- ako komu. ---
Znížením odvodov na osobné dôchodkové účty a zvýšením odvodov na rezervný účet sa poctiví platcovia skladajú na dlhy neplatičov.