Absolventi vysokých škôl by mali byť pripravení tak, aby vyhovovali nielen nárokom súčasnosti, ale i budúcnosti. Zvykáme si na rôznorodosť názorov, ideológií a životných štýlov, uniformita uvoľňuje priestor pluralite. Koncepcia absolútnej pravdy alebo, naopak, osudového omylu ustupuje dnes preferovanej rôznorodosti. Nové poznatky a pravdy prestávajú mať neomylný charakter. Existujú vo viacerých verziách. Žiadna z nich nemá exkluzívny charakter. Názor študenta môže mať podobnú váhu ako tvrdenie jeho učiteľa. Uvoľnil sa tak priestor subjektivite a relativite.
Spoločenské zmeny ovplyvňujú aj vzdelávací systém, ktorý smeruje ku kompatibilite so svetom, najmä v záujme uznávania kvalifikácie. Vysoké školy ako verejnoprávne inštitúcie už nie sú plne financované štátom. Ich rozpočet závisí od výkonu v pedagogickej oblasti, od získaných domácich a zahraničných grantov a od množstva projektov pre prax, teda atraktívnosti pre priemyselných partnerov. Prenikajú k nám zahraničné vysoké školy nedefinovanej kvality a vznikajú nové súkromné univerzity s komerčnými programami. Skutočnosť, že náš absolvent získa diplom, prestane byť dokladom jeho kvality.
Väčšina škôl pripravuje svojich poslucháčov na to, aby dosiahli prijateľné výsledky pri skúškach aj kvôli rôznym hodnoteniam a rankingom. Nateraz preferovaným spôsobom vzdelávania je ešte stále kontaktná výučba s kriedou a tabuľou sprevádzaná slovným výkladom. Prednášaná problematika sa považuje za absolútne pravdivú a nevyhnutnú pre danú špecializáciu. Na tomto jednosmernom procese prenosu informácií sa poslucháči zúčastňujú iba tým, že si robia poznámky.
Dnešní študenti sa však výrazne líšia od svojich predchodcov, a to už z nedávnej minulosti. Generačný rozdiel v postupoch iste existoval aj medzi súčasnými pedagógmi a ich učiteľmi, ale určite nie taký významný. Dnešná generácia žije v multimediálnom prostredí, rástla s dynamickými počítačovými hrami a mnohokanálovou televíziou. Všetky tieto modernejšie zariadenia rozvíjali špeciálne schopnosti, najmä interakciu. Vo vyučovacom procese títo študenti uprednostňujú dialóg a pravidelnú spätnú väzbu, aby úspešne napredovali. Sú schopní pracovať s narastajúcim množstvom informácií. Sústreďujú sa na titulky, kvalitu prezentácie a na zvukové efekty. Zvládajú problematiku skôr vo fragmentoch ako do detailov a vo vzájomných súvislostiach. Pohybujú sa súčasne vo viacerých virtuálnych priestoroch odlišného charakteru. Ich rodičia sa učili čítať, písať a počítať. Oni dnes musia vedieť komunikovať, pracovať v tíme, narábať s výpočtovou technikou a kreatívne, ale aj kriticky myslieť.
Dnešní študenti skôr otvárajú počítačové stránky ako klasické skriptá a knihy. Preferujú nové výučbové technológie typu prípadových štúdií, projektovej výučby a e-vzdelávanie. Popredné univerzity preto hľadajú nové štruktúry, aby reagovali na zmenu pomeru medzi kontaktnou výučbou a vlastným vzdelávaním. Nemôžeme zostávať len prednášajúcimi. Skôr treba pomáhať študentom, aby sa efektívnejšie učili. Komplikovaný reálny život s nepredvídateľnými problémami nie je o reprodukcii vedomostí, skôr o ich tvorbe. Niektoré dôležité témy sa dnes lepšie prezentujú inými spôsobmi vo virtuálnom vzdelávacom prostredí.
Niektoré vzdelávacie inštitúcie zatracujú a ignorujú naznačené systémové zmeny. Najmä preto, že ich zavedenie vyžaduje investície do infraštruktúry a korešpondujúce reformy. Študentom nanucujú tradičný vzdelávací systém. Vysokoškolský učiteľ je až na konci vzdelávacieho procesu. Nemôžeme tak očakávať, že dnešný študent prijme životný štýl svojich učiteľov a rodičov. Skôr sa podarí zreformovať vzdelávacie prostredie.