Zvykli sme si

Myslím si, že by bolo rozumné, aby poistenie za motoristov platili chodci, pretože pri stretnutí chodca s motorovým vozidlom je zaiste viac poškodený chodec ako motorista, tak prečo by mu mal motorista platiť liečenie. V tejto chvíli si celkom určite aj tí najslušnejší z vás potichu poklopkajú po čele a zaúpejú, kam až môže siahať ľudská hlúposť. Máte pravdu, hoci...
Prečítajte si hociktorý katalóg hociktorej cestovnej kancelárie a zistíte, že môj nie celkom normálny myšlienkový pochod nie je v našich končinách vôbec ojedinelý. Ak použijete na dovolenkový pobyt služby cestovnej kancelárie, bezostyšne vám naúčtujú poistenie voči insolventnosti cestovnej kancelárie. Hoci insolventnosť akejkoľvek organizácie by vám ako zákazníkovi mohla byť úplne ľahostajná. Nechápem preto, prečo ju musíte platiť. Ale to zďaleka nie je všetko. Ak vynecháme komplexné cestovné poistenie, ktoré zaiste zaplatíte veľmi ochotne, pretože ide skutočne o váš pocit istoty, pri dovolenkovej ceste lietadlom ešte zložíte nemalú sumu za letiskové poplatky, bezpečnostné taxy a transfer, pobytovú a registračnú taxu a v niektorých krajinách navyše aj poplatok za vízum a tzv. bakšišné.
Viem, že si v preddovolenkovej a dovolenkovej horúčke nebudete kaziť náladu takými maličkosťami, aj keď to zas až také maličkosti nie sú, a že keď ste si už našetrili na luxusnejšiu dovolenku, zaiste sa nájde aj tých pár stokorún (alebo tisíckorún) navyše. Predsa ma však hryzie pocit, že si až priľahko zvykáme na veci, ktoré nie sú celkom normálne. Oháňanie sa tým, že vo svete je to bežné, nie je argument. V niektorých častiach sveta je, žiaľ, napríklad celkom bežný aj hladomor a civilizovaní ľudia to napriek tomu nemôžu, ba priam nesmú brať ako samozrejmosť. Preto si myslím, že by sme si až tak rýchlo zvykať nemali a rovnako často, ako sa pozeráme do budúcnosti, by sme sa mali pozerať aj pod vlastné nohy.