Dôchodková reforma znižuje tlak na verejný systém

Pri nástupe dnešnej vlády verejnosť očakávala a do vyhlásenia vlády sa aj premietla snaha primeraným spôsobom reagovať na dnešné civilizačné výzvy a ich dôsledky na kvalitu sociálneho života našich občanov. Zároveň s tým si vláda jasne uvedomila, že v transformačných procesoch musí vyrovnávať nedostatky z predchádzajúcich období. Patria k nim nepochybne štrukturálne hospodárske zmeny, ale aj problémy trhu práce a reagovanie na negatívny stav v sociálnom systéme, obzvlášť v dôchodkovom zabezpečení. Vláda sa zamerala na takú reformnú politiku, ktorá by umožnila plynulý prechod Slovenska do hospodárskych pomerov v integrovanej Európe. V mojej oblasti to predovšetkým znamenalo dôsledné presadzovanie princípu Pracovať sa oplatí, zaviesť spravodlivejšie a vyššie dôchodky, ako aj motivačný sociálny systém. Celá sociálna sféra prechádzala zmenami. Najzložitejšou však bola a je dôchodková reforma.
Práce na dôchodkovej reforme boli rozvrhnuté do troch etáp. V prvom období rokov 2002 -- 2003 sme sa zamerali na legislatívnu prípravu celej reformy. Za najvážnejší úspech považujem schválenie celej dôchodkovej reformy, a zvlášť schválenie deviatich percent odvodov do 2. piliera. Aj vďaka mediálnej podpore a podpore odbornej verejnosti sa nám podarilo odraziť tlaky, ktoré smerovali k zníženiu významu 2. piliera. V druhej etape, v roku 2004, sme sa pripravovali na spustenie a implementáciu celého systému. Išlo najmä o budovanie personálno-technických kapacít Sociálnej poisťovne, ako aj iných inštitúcií súvisiacich s reformou (Úrad pre finančný trh). Prebiehal prísny výber správcovských spoločností a výber sprostredkovateľov. Súčasťou tejto etapy bola aj informačná kampaň, ktorá umožnila verejnosti oboznámiť sa s týmito zmenami. V súčasnosti dve tretiny verejnosti podporujú reformu. Nie je preto náhodou, že tie politické strany, ktoré ju principiálne odmietali, zmenili svoju taktiku z úplného odmietania na tzv. čiastočné zlepšovanie. Obdobie roku 2004 však zároveň vytvorilo aj priestor na úpravy nového dôchodkového systému. Mám na mysli predovšetkým zníženie limitu pre investovanie na Slovensku z 50 na 30 percent.
Tretia etapa sa začala 1. januára 2005. V rámci nej sme svedkami ostrého štartu 2. piliera. Môžeme s uspokojením konštatovať, že Sociálna poisťovňa zvládla dôležitý krok, ktorým je registrácia zmlúv poistencov. Dnes je už viac ako 600-tisíc ľudí zaregistrovaných v 2. pilieri, čo pozitívne prekonalo naše očakávania. Predpokladáme, že konečný počet účastníkov 2. piliera prevýši 50-percentnú hranicu a bude sa blížiť k 70 percentám občanov v aktívnom veku. Tieto fakty sú prejavom dôvery verejnosti v nový dôchodkový systém. Zároveň dokazujú, že občania postupujú skutočne uvážlivo a že zdôrazňovanie aspektu dlhodobosti pri dôchodkovom sporení padlo na úrodnú pôdu. Z hľadiska vekovej štruktúry sporiteľov prevažnú väčšinu tvoria občania medzi 20. a 40. rokom veku. Je to pozitívne, keďže práve v tejto vekovej kategórii je najlepší predpoklad na zvýšenie dôchodku prostredníctvom dlhodobého sporenia.
Práve v súčasnosti a v týchto dňoch prebieha kľúčový krok spustenia 2. piliera. Je to proces odosielania prostriedkov občanov na ich osobný dôchodkový účet. Práve v týchto dňoch Sociálna poisťovňa páruje prvé platby a prví sporitelia sa tak stanú po prvýkrát reálnymi vlastníkmi svojich dôchodkových odvodov. Uskutočňuje sa tak jeden z dôležitých zámerov reformy, ktorý vytvára súkromné vlastníctvo v 2. pilieri a ktorý je sa najmä verejnosťou vníma ako dôležitý aspekt pri rozhodovaní sa. Môžeme teda konštatovať, že všetky zásadné kroky spustenia reformy sú už uskutočnené.
Čo nás teda čaká v najbližšom období? Dôchodkový systém sa stáva živým mechanizmom, ktorý sám naznačí, ktoré parametre treba prehodnocovať. Akékoľvek zmeny v reforme sú však od 1. januára 2005 zmenou pre státisíce účastníkov a dotýkajú sa miliárd korún, ktoré sa ukladajú na osobné účty občanov.
Dôchodková reforma tým, že prenáša časť prostriedkov na súkromné osobné účty, znižuje do budúcnosti tlak na verejný systém. Tento vývoj by sa mal prejaviť aj v postupnom poklese odvodového zaťaženia. Prvýkrát sme znížili odvody 1. januára 2004, a to o 3,25 percenta. Pomohlo to podnikateľskému prostrediu a aj preto sme mohli zmeniť systém nemocenského poistenia. V súčasnosti vyvíjame maximálne úsilie na to, aby Sociálna poisťovňa dosahovala čo najlepšie výsledky. Ďalšie znižovanie odvodov považujem za prioritnú investíciu do budúcnosti a považujem ho za rozhodnutie, ktoré by nemalo byť závislé len od toho, ako sa vyvíja hospodárenie v Sociálnej poisťovni. Dnes je preto namieste položiť si otázku, či budeme prioritne investovať do odvodov, alebo do niektorých menej efektívnych odvetví nášho hospodárstva.
Myslím si, že všetci sa zhodneme na tom, že vytvorenie nášho nového dôchodkového systému bolo jednou z najkomplikovanejších vládnych reformných agend. Zdá sa, že má všetky predpoklady na úspešné fungovanie. To však je málo. Systém bude úspešný vtedy, ak dôjdeme k nezvratnému presvedčeniu, že je skutočnou primeranou odpoveďou občanov našej krajiny na súčasné nepriaznivé demografické tlaky, že pomáha odstraňovať desaťročné zaostávanie v životnej úrovni a je dobrým odrazovým mostíkom na to, aby sme sa cítili ako plnohodnotní občania Európskej únie, aj keď budeme poberať starobné dôchodky. A to je naším cieľom.