Nepriatelia

Na to, aby bol ľudský organizmus v absolútnej rovnováhe, zrejme okrem množstva iných vecí potrebuje niekoho milovať a niekoho, naopak, nenávidieť. Neviem, koho milujú Slováci, ale v poslednom čase spoločne nenávidia fajčiarov. Nepamätám sa, že by kedykoľvek v minulosti takto kolektívne všetky orgány štátu ťahali za jeden koniec povrazu, aby spoločnými silami vytvorili toho najobludnejšieho nepriateľa. Vyspelá Európa zrejme trpí rozličnými inými chorobami, ale pľúca má zdravé. A tak aj u nás protifajčiarsky zákon stíha ďalší protifajčiarsky zákon a rozličné lokálne nariadenia takisto nenechávajú na seba dlho čakať. Napríklad v mnohých administratívnych budovách zakázali fajčiť a fajčiarov posielajú priamo na ulicu, kde môžu podľahnúť svojej necnosti, pravda, ak nie je v blízkosti napríklad zastávka mestskej hromadnej dopravy. Pripravuje sa aj absolútny zákaz fajčenia vo vlakoch všetkých kategórií. Moderní zamestnávatelia takisto odmietajú zamestnať fajčiarov, až to, zdá sa, hraničí s diskrimináciou (ak by to, pravda, oficiálne priznali). Nechcem sa zastávať fajčiarov, hoci sám k nim patrím, mnohí sú skutočne bezohľadní a ničia zdravie ľuďom v širokom okolí, zdá sa mi však, že postihy týchto nepriateľov štátu často hraničia až s masovou psychózou. Kým napríklad matke, ktorá odloží svoje dieťa do tzv. hniezda záchrany, štát zaručuje beztrestnosť, fajčiara, ktorého pristihnú s cigaretou v ruke napríklad na peróne železničnej stanice, môžu dať vraj pokutu až desaťtisíc korún. Viem, o čo ide tvorcom zákona o beztrestnosti krkavčích matiek i tým, čo vymeriavajú pokuty za fajčenie. Napriek tomu si myslím, že morálka spoločnosti sa posúva kamsi na falošnú koľaj. Že by bolo skutočne také naliehavé aj v súčasnosti hľadať a nájsť spoločného nepriateľa?