Putin a jeho plynový orchester

Gazprom sa prvýkrát dostal do prvej desiatky najväčších spoločností sveta. O tom, že jeho vplyv a bohatstvo stúpajú, niet pochybností. Za všetkým stojí Kremeľ a jeho dirigent Vladimir Putin.
Meno Gazprom sa v Európe skloňuje čoraz častejšie. Prvý deň tohto roka Gazprom odpojil od dodávok plynu Ukrajinu. Na vlastnej koži to pocítili viaceré európske krajiny. A hoci sa spor podarilo urovnať, strach v Európe zostal.
Európa si uvedomila priveľkú závislosť od Ruska a jeho surovín. Zoznam je dlhý, napríklad E.ON bude do roku 2030 nakupovať od Gazpromu skoro tretinu celkového dovozu, Gaz de France do roku 2015 štvrtinu celkových potrieb Francúzska, OMV do roku 2010 dve tretiny celkovej spotreby Rakúska.
Únikové cesty vo forme alternatívnych zdrojov sú zavalené. Gazprom kontroluje väčšinu plynovodov a postaviť nové trvá dlho, nehovoriac o potrebe miliardových investícií.
K pocitu bezpečnosti určite neprispeli ani diplomaticky formulované hrozby. Najprv ich vyslovil šéf Gazpromu Alexej Miller, krátko po ňom aj minister energetiky Viktor Christenko. Zneli v podstate rovnako: Keď uvidíme, že odberateľské trhy sa snažia o diverzifikáciu energetických zdrojov, nevyhnutne to povedie k diverzifikácii na dodávateľskej strane. To už sa po Európe začala šíriť panika. Nečudo, energia je alfou a omegou tohto sveta, bez nej sa nepohne nič.
Rusko má obrovské zásoby nerastných surovín a Kremeľ ich nekompromisne znárodňuje. Z tejto politiky profituje jednoznačne Gazprom. Kedysi označovaný za plynárenský monopol, dnes môžeme pokojne hovoriť o ropno-plynárenskom monopole.
Ďalším krokom Kremľa je zákon o strategických rezervách, ktorý schválili minulý týždeň. Nejde len o ropu a plyn, ale aj o meď, zlato, nikel, kovy platinovej skupiny a bimetaly. Od určitej hranice overených rezerv dostanú tieto náleziská pečať "strategicky dôležité" a v tom okamihu sa zahraničné firmy posunú do polohy komparzu. Kto bude mať hlavné slovo? No predsa Gazprom.