Pohľad na predložené kandidačné listiny dvadsaťjeden politických strán prezrádza, že tieto voľby budú o známych tvárach, ktoré sú v politike nie jeden rok. Ak si odmyslíme strany, ktoré len veľmi ťažko dosiahnu hranicu dvoch percent, kandidujúce subjekty stavili predovšetkým na svojich straníckych lídrov a členov. Preto volebnými lídrami, až na nízkopreferenčné Hnutie za demokraciu a Alianciu nového občana, sú predsedovia strán.
Tradične je stranou s veľkými zmenami oproti predchádzajúcej kandidátke ĽS-HZDS. Jeho predseda sa poučil z predchádzajúcich odchodov jeho najbližších spolupracovníkov. Tým, že dáva šancu kandidovať viacerým novým členom, sa snaží o získanie ich lojálnosti. Vladimír Mečiar dokázal zaujať verejnosť hľadaním dvoch osobností, ktoré by stáli spolu s ním na prvých troch miestach. Nepodarilo sa mu zohnať žiadnu, a tak na tieto miesta zaradili kandidátov z nižších pozícií. To bol asi aj posledný márny pokus o získanie stratených pozícií. Odhady hovoria, že hnutie bude mať v júni na svojom konte historicky najhorší výsledok.
Smer stavil sa jednoliatosť budúceho poslaneckého klubu. Príklad poslanca Bohumila Hanzela bol pre vedenie dostatočným varovaním. Napriek tomu, práve pri tomto subjekte možno očakávať v novom parlamente potenciálne najväčšiu nestabilitu. Možno v strachu pred takýmto scenárom sa na poslednú chvíľu intenzívne pracovalo s predbežne schválenou kandidačnou listinou a boli z nej "odídení" ľudia považovaní za blízkych Fedorovi Flašíkovi.
V opačnom postavení je KDH. Tento dlhodobo najstabilnejší politický subjekt v parlamente stavil na osvedčené tváre. Pre hnutie je typická zomknutosť okolo predsedu a vedenia strany, a s tým súvisiaca jednotnosť pri presadzovaní svojich tém, často i nepopulárnych. František Mikloško bude jediným poslancom parlamentu, ktorý zažije všetky jeho doterajšie volebné obdobia.
Podobnú charakteristiku možno použiť aj na SMK, ktorej volebný zisk má prirodzené hranice. Na zvoliteľných miestach tiež uprednostnila dlhšie známe osobnosti. Vôbec všetky strany vládnej koalície (vrátane KDH) stavili predovšetkým na tváre z exekutívy -- členov vlády a štátnych tajomníkov. Táto charakteristika sa dá plne použiť aj na najsilnejší subjekt vládneho zoskupenia -- SDKÚ. Motívom ich volebnej kampane bude prezentovanie úspechov vlády pod vedením Mikuláša Dzurindu, a tak predstavitelia exekutívy logicky sú aj jej volebnými lídrami.
V úplne odlišnej pozícii je ANO. Tejto strane už pri jej vzniku viacerí analytici predpovedali osud Strany občianskeho porozumenia. Načrtnutý scenár sa zo všetkých síl snaží vedenie liberálov zmeniť aj zostavením kandidátky. Na popredné miesta sa dostávajú ženy a samotný predseda je až na štvrtom mieste. Aliancia aj svojím zoznamom potenciálnych poslancov dokazuje, že bola stranou postavenou okolo televízie Markíza. Mená ako Aneta Parišková, Maroš Havran či Róbert Beňo majú za úlohu prilákať sklamaných voličov vládnych strán a pokúsiť sa o politický zázrak -- prekročenie prahu zvoliteľnosti. Avšak bez aktívnej podpory Markízy sa táto práca zdá vopred prehratá.
Po štyroch rokoch na brány zákonodarného zboru silno klopú aj predstavitelia SNS. Pred časom rozhádaní predsedovia oboch krídiel národniarov dnes bok po boku obsadili prvé dve miesta a aj ďalšie poradie je postavené predovšetkým na osvedčených tvárach z minulosti. Azda najvýraznejšie rezonuje siedme miesto kontroverzného publicistu Sergeja Chelemendika -- ale to je asi tak všetko, čo je na ich kandidačnej listine nové. V inej pozícii je strana Zuzany Martinákovej. Pôvodní odídenci od dzurindovcov stavili na známe tváre a nekládli až taký dôraz na politické krytie.
Volič hľadajúci pri výbere subjektu, ktorému dá hlas, nové tváre, bude sklamaný. Na druhej strane už, našťastie, pomaly smerujeme k tomu, že kandidujúce subjekty sa nesnažia získavať hlasy len na základe mediálne známych osobností. Či to bude na prospech veci, budeme môcť zhodnotiť najprv po voľbách, a najmä o štyri roky.
StoryEditor