Napísala som mojej babke na prvú stranu poznámkového bločku číslo informačnej služby, kde môže dostať všetky telefónne čísla na Slovensku. Dva roky to nepotrebovala, no až nedávno v núdzi vytočila 1181. Ozval sa ženský hlas: Vítame vás na linke informačnej služby T-Com. V databáze ktorého operátora si želáte telefónne číslo vyhľadať? Babka zaváhala. Čo táto odo mňa chce? O akej databáze to hovorí? Veď ja chcem len jedno telefónne číslo! Chvíľu čakala, potom zložila. Po niekoľkých minútach znovu zavolala. Prihlásila sa iná žena. Povedala to isté, ako tá predošlá. Babka zase zložila. A keď si aj tretíkrát vypočula dlhé úvodné slovo, poprosila o vysvetlenie: čo znamená "v databáze ktorého operátora". Informátorka ochotne vysvetlila, že teraz už T-Com poskytuje aj telefónne čísla Orange, aj T-Mobile. Babke sa tento spôsob poskytovania informácií nepozdával. Prečo informátorka vymenúva to, čo ponúka, veď tým len naťahuje čas... Prečo to nenechajú na ňu, čo vlastne potrebuje, a potom nech ju informujú bez zbytočných slov. Informátorka ešte chvíľu argumentovala, babka vyťahovala protiargumenty. Potom si ešte spomenula, že zavolala vlastne kvôli jednému telefónnemu číslu. Nakoniec ho dostala, ba dočkala sa aj priameho prepojenia na žiadané číslo. Koncom mesiaca prišiel babke účet za telefón takmer o sto korún vyšší ako zvyčajne, pritom celý mesiac volala približne toľko, ako po iné mesiace. Až na tú informačnú službu... Babka sa jedovala, ale nepomohla si, vedela, že sama si je na vine. T-Com sa radoval, vedel, že dosiahol to, čo si zaumienil.