Mám taký sen

Ceny pohonných látok smerovali vždy nahor aj v minulom režime. Vravievalo sa tomu úprava cien a neklamným znamením príchodu dňa D boli nekonečné fronty áut na benzínových čerpadlách, pri ktorých si motoristi napĺňali svoje nádrže, kanistry a iné duté predmety. Dnes je na čerpadlách pokoj. Žiadny motorista totiž, aspoň si myslím, nevlastní dostatočne objemnú podzemnú nádrž, ktorú by si naplnil v časoch, keď je benzín ešte relatívne lacnejší, aby mohol zopár mesiacov či dokonca rokov jazdiť s úsmevom na tvári. Napriek nespokojnosti motorizovanej verejnosti je však zrejmé, že na Slovensku niet kompetentného orgánu, ktorý by urobil čosi pre to, aby sa ceny pohli smerom dolu. Mám preto taký sen, že kompetentným orgánom by mohlo byť vari iba naše ministerstvo vnútra. Snívam o tom, že husto rozmiestené policajné hliadky by zastavovali vodičov nie kvôli kontrole, ale preto, aby im odovzdali drobné spomienkové dary a finančnú hotovosť aspoň čiastočne kompenzujúcu výdavky na palivo. Súčasťou by mohol byť aj list, ktorým by obetavým vodičom poďakovali za ochotu naďalej používať verejné komunikácie a platiť spotrebnú daň a DPH. Prečo by to mali robiť policajti? Nuž, jednoducho preto, že policajtovi vodič vždy zastaví. Vravím -- mám taký sen. Aj Martin Luther King kedysi "mal taký sen". Dovtedy, kým ho neposlali snívať na večnosť.