Psychóza

Hroziaca vtáčia chrípka vyvoláva doslova davovú psychózu. Myslím si, že dokonca dokázala vyplaviť na povrch niektoré nie práve najlepšie ľudské vlastnosti a pudy. Sám som sa stretol s nenávistnými poznámkami na adresu tých, ktorí tu a tam kŕmia vtáčiky, ktoré prežívajú vari už posledné zvyšky neľútostnej zimy. Správy z uplynulých dní hovoria o tom, že niektorí ľudia ničia bocianie hniezda a neváhajú so zbraňou v ruke číhať na tieto zákonom chránené vtáky napriek tomu, že odborníci tvrdia, že bociany neprelietajú cez vtáčou chrípkou postihnuté oblasti. Verím, že bocian, ktorého si vzalo za svoj symbol KDH, nie je ohrozený. Naopak, tomu sme ochotní pripísať tie najľudskejšie, ba často až božské vlastnosti. Obávam sa, aby sa táto imitácia bociana napokon nestala na Slovensku jediným exemplárom tohto živočíšneho druhu. Na druhej strane však zostávame absolútne ľahostajní napríklad k mimoriadne hojnému výskytu kormorána veľkého, ktorý pľundruje rybníky a vodné plochy. Tento vták má, naopak, množstvo zástancov u nás, aj v rámci Európskej únie.
Davová psychóza je skutočne hroznejšia ako lavína. Z náhodou nájdeného uhynutého vtáka upadáme do bezvedomia a na okolitú prírodu sme ochotní pri najmenšom popude pozerať sa iba cez hľadáčik pušky. V tejto súvislosti mi napadá smutný osud holuba dronta. Ten sa na našej planéte nevyskytuje už niekoľko storočí. Jan Werich kedysi o ňom (ale najmä o ľuďoch) napísal, že človek ho najprv nazval nelichotivým menom "blboun nejapný" (zámerne používam český názov) a vzápätí ho úplne vyhubil. Treba byť ostražití, ale nemožno sa nechať strhnúť najodsúdeniahodnejšími, typicky ľudskými pudmi.