Ako budú hodnotiť reformy naši potomkovia

Opakované traumatizovanie spoločnosti kauzami typu spoplatnenie štúdia, novostavba SND, cirkev a jej majetok, dôchodková a daňová reforma núti na zamyslenie sa nad obsahom a kontinuitou reforiem. Objektívne protirečenia reálnej konvergencie sa posudzujú ako menovité kauzy, bez rešpektovania evidentných súvislostí, čo poškodzuje národné záujmy. Nezohľadňuje sa najmä skutočnosť, že európsky vývoj ovplyvňuje nielen externá globalizácia, ale aj interná individualizácia, špecifická pre jednotlivé krajiny, kde nie sú použiteľné "politicky správne" poučky. Individualizmus nie je synonymom sebectva a výchovy k výstrednosti. Je to predpoklad budúceho rozvoja založeného na slobode a tvorivom konaní jedinca, disponujúceho výdobytkami civilizácie a zároveň preberajúceho zodpovednosť za svoj osud -- zdravie, vzdelanie, dôchodok.
Chýbajúca slovenská hospodársko-politická doktrína reagujúca na dlhodobé vývojové tendencie a privysoká intenzita premien sú hlavnými príčinami sociálno-ekonomických nerovností. Z hľadiska individualizácie sú naše reformy nedostatočne systémové, ovplyvnené subjektívnymi postojmi politikov a priveľkým počtom záujmových skupín v parlamente. Napríklad čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia by bol krok správnym smerom, pretože podporuje individuálnu zodpovednosť mladých ľudí investovať do svojich schopností. Je porovnateľný s inštitútom hypotekárneho úveru, ktorý sa spravidla nevníma ako krok nezaručujúci kvalitu bývania. Musí však prerásť v zmluvný vzťah medzi študentom a univerzitou, vymedzujúci záväzky strán tak v kvalite vyučovania, ako aj v kvalite štúdia, ktoré by nepripomínalo čakanie v rade na diplom. Študentský odpor sa možno zakladá na podvedomom vnímaní asymetrie tejto reformy. Ak sa prijme téza, že duševný rozvoj dospelých je prevažne individuálnou záležitosťou, tak sa potom vzťahuje aj na náboženstvo, ktoré je podstatne viac súkromné ako vzdelávanie. Systémovým krokom by bolo napríklad zavedenie cirkevnej dane pre tých, ktorí majú duševnú potrebu náboženského vyžitia. Ostatní by neplatili za nevyžiadané (cirkevné) služby, čo patrí k základom trhovej kultúry.
Asymetria je aj medzi reformami v zdravotníctve, v dôchodkovom systéme a v daňovej sústave. Individuálna zodpovednosť za zdravotný stav, princíp prevencie, individuálne dôchodkové účty protirečia rovnému zdaňovaniu. Prinajmenšom preto, že socialistické rovnostárstvo prehralo súťaž s kapitalistickým individualizmom, odporuje princípom solidarity a podpory sociálnej spravodlivosti v euroústave, brzdí vznik strednej majetkovej vrstvy. A tá je predsa základom stability a prosperity každej spoločnosti. Externé chvály na rovnú daň by sa mali vnímať s určitou rezervou. Najmä z krajín, kde progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb nielen ešte nikto nezrušil, ale jeho individuálny charakter sa prehlbuje. Príkladom je zavedenie "dane z márnivosti" v niektorých štátoch USA na plastické operácie bez zdravotného opodstatnenia (6 percent).
Individualizmus má aj svoju druhú stranu, bez rešpektovania ktorej by dlhodobý pozitívny efekt reforiem bol ohrozený. Je ňou sociálne odcudzovanie sa jedincov podkopávajúce samotnú formulu civilizácie -- človek je tvor spoločenský. V praktickej rovine to znamená nájsť a dôsledne realizovať proces, ktorý by bol protiváhou, akýmsi stmeľujúcim prvkom, eliminujúcim negatívne sociálne prejavy individualizácie. Mementom pre Slovensko je ročný priemer 651 samovrážd spomedzi tých, ktorí sa vývoju nedokázali prispôsobiť. Týmto desivým spôsobom teda ročne zanikne jedna stredne veľká územná jednotka.
Špecifickým problémom Slovenska sú chýbajúce korene (historické, ideologické), na ktorých by sa vývoj k individualizmu mohol stavať rešpektujúc jeho pozitíva a negatíva, ako je to napríklad v USA alebo vo Veľkej Británii. Povolať späť cára -- zjednotiteľa, ako to urobili Bulhari, neprichádza do úvahy. Reálnym riešením je rozvoj kultúry, ktorá sa už stala horúcou témou. Musí sa však vnímať nie ako objekt manažérskeho cvičenia liberálov, ale ako základný predpoklad pokroku. Margaret Thatcherová to vyjadrila takto: podnikateľské prostredie určujú nielen pravidla písané, ale aj nepísané, o ktoré sa kapitalizmus opiera a ktoré možno zhrnúť pod pojem "kultúra". Niektoré kultúry, alebo aspoň hodnoty, ktoré v nich prevládajú, pomáhajú kapitalizmu slobodného podnikania -- a teda aj hospodárskemu rozvoju -- viac ako iné. Hlavný problém, pred ktorým stojíme, nie je v cene divadelnej stoličky, divadelného repertoáru alebo podpore rýdzo národnostných spevokolov, ale v podpore komplexu humánnych civilizačných hodnôt podmieňujúcich ekonomický a sociálny rozvoj v 21. storočí. Vývoj k cirkevnému školstvu a zároveň k liberálnej kultúre je skôr vývojom k schizofrénii. Slovensku by namiesto dvoch "koaličných" ministerstiev prospelo jedno ministerstvo pre civilizačný rozvoj komplexne napĺňajúce hlavné heslo únie "zjednotení v rozmanitosti".
Slovenské premeny nie sú dôsledkom pálenia kahancov, ale geopolitických zmien, ktorých začiatok západ spája s menom Ronalda Reagana. Do dejín vošiel ako prezident USA, "ktorý málo vedel, ale veľa urobil", za čo mal výnimočne štátny pohreb. Pätnásť rokov aktívneho pôsobenia v slovenskej politike je príležitosťou pre jej reprezentantov zamyslieť sa nad hodnotením potomkov. Parafráza "malo vedeli, ale narobili toho vyše hlavy" by nebola ani lichotivá a ani celkom spravodlivá. Nakoľko odpovede na zložité civilizačné otázky zatiaľ neexistujú, historický význam pre Slovensko by malo mať už ich nastolenie a reprezentatívna záštita verejnej apolitickej diskusie.