Sú ľudia, ktorí sú presvedčení, že sú "majiteľmi demokracie".Takáto fixná idea je mimoriadne škodlivá, pretože neprospieva myšlienke ani jej realizácii. Ak už hovoríme o realizácii demokracie, nevyhneme sa jednej z jej dôležitých častí, ktorou je sloboda slova. Samozrejme, najčastejšie sa s ňou stretávajú novinári a, opäť samozrejme, ju aj rovnako často zneužívajú. Ešte kúsok nad slobodou slova a prejavu stoja také vlastnosti a zásady, akými sú morálka, svedomie, etika, cit a tolerancia. Mali by byť, samozrejme, dokonca jeho súčasťou, no, žiaľ, nie sú. A tu si budeme zbytočne sypať popol na hlavu, že je to prechodný jav v tzv. krehkých demokraciách. Naopak -- veľa negatívnych príkladov nám v tomto smere poskytujú práve tradične demokraticky sa tváriace krajiny. V poslednom čase to dokumentujú napríklad nepokoje moslimského sveta vyvolané karikatúrami ich proroka. Presne pred deväťdesiatimi rokmi nakrútil významný americký režisér David Wark Griffith veľkofilm s príznačným názvom Intolerancia. Išlo v ňom viac-menej o štyri biblické príbehy a už tým ako by chcel naznačiť, z ktorej časti Zeme sa bude tento neduh netolerantnosti šíriť po celom svete. Pod rovnakým názvom by sme dnes mohli nakrúcať nekonečný televízny seriál zo súčasnosti. Nevedno, či by to pomohlo pohnúť svedomím ľudí, ktorí sa stali "majiteľmi demokracie, vlastníkmi jediného správneho spôsobu života či arizátormi jediných správnych životných hodnôt". Prezident Masaryk hovoril, že demokracia je diskusia, súčasnosť by nás však mala naučiť, že demokracia je predovšetkým pocit zodpovednosti. A tolerancie, samozrejme.