Doba skúšobná a doba určitá

Francúzski študenti a mladí si môžu vydýchnuť. Nestanú sa z nich na dva roky pokusné králiky pripravené na odstrel, len čo spravia nejakú chybu. Francúzsky prezident Jacques Chirac podľahol tlaku mladých a nepodpísal kontroverzný návrh zákona. Francúzsko by bolo jedinou krajinou, kde by na vlastných ľuďoch oficiálne a legálne robilo takéto testy výdrže.
Zámer vlády bol dobrý. Chceli pomôcť vyššej zamestnanosti mladých. Nezamestnanosť v tejto vekovej kategórii a v nižších sociálnych vrstvách (a prisťahovalcoch) už viedla k nepokojom a rabovačkám. Francúzski politici si však neuvedomili, že takýto spôsob by nebol dobrý ani pre zamestnávateľa a, pochopiteľne, ani pre zamestnanca. Na oboch stranách by totiž neustále pretrvávali obavy z odchodu. Pričom horšie na tom by bol zamestnanec, ktorý by do dvoch rokov mohol dostať hodinového padáka... a bez akejkoľvek finančnej náhrady. A to aj vtedy, ak nič zlé neurobil. Nové rozhodnutie dotovať pracovné miesta zo štátneho rozpočtu je rozhodne lepší nápad, hoci tiež nie ideálny. Praktizujú ho v podstate všetky krajiny s podobným problémom. Aj na Slovensku...
Nemalo by sa stať, žeby našim politikom skrsla v hlave "spásonosná" myšlienka ako francúzskym. To však neznamená, žeby slovenskí zamestnanci nežili v strachu a v neistote z prepustenia. A to okamžitého a bez náhrady. A nemusí sa to stať počas skúšobnej lehoty, ktorá je najviac tri mesiace. Stačí iný názov -- zamestnanie na dobu určitú. Zamestnávateľ môže takto svojmu zamestnancovi predlžovať zamestnanie až tri roky. A takýto zamestnanec je menej chránený. A nikdy si nie je istý, či bude mať prácu aj o mesiac. A to nehovoriac o tom, že stráca iné výhody a sociálne istoty, napríklad možnosť zobrať si pôžičku.