Protesty proti uverejneniu karikatúr proroka Mohameda v dánskych novinách zachvátili už celý islamský svet - od Indonézie až po Turecko. Celá záležitosť má pritom mnoho odtienkov. Diferencované sú i pozície západného sveta. Popri zástancoch absolútnej slobody slova sa nájdu aj ľudia - najmä v USA - ktorí dávajú vyššiu prioritu rešpektovaniu vierovyznania. Napriek tomu možno povedať, že západný svet považuje slobodu za základný prvok vlastnej civilizácie. Avšak práve táto okolnosť - na jednej strane sa vyslovovať za slobodu slova a na druhej tolerovať zraňovanie pocitov veriacich - sa v islamskom svete stretáva len s malým porozumením.
Dôvod podobného postoja je jednoduchý. Politické systémy v arabských štátoch sú založené na autoritárskych štruktúrach; civilná spoločnosť sa vytvorila zatiaľ len nedostatočne. Slobodnú výmenu názorov, ktorá ako fenomén vznikala v západných štátoch celé stáročia, v islamskom svete buď nechápu, alebo ignorujú. Nie je pritom zriedkavé, že prívrženci islamu hlásajú absurdné teórie o sprisahaní a za útokmi na proroka - čo aj len domnelými - hneď vetria sionistov, tak ako je to aj v aktuálnom prípade.
Pravda, napriek dominancii radikálnych a oportunistických prístupov k veci je evidentné, že i tam existuje viac ako jedno stanovisko.
Malá menšina islamských liberálov, publikujúca vlastné názory predovšetkým v elektronických oznamovacích prostriedkoch, v súvislosti s eskaláciou napätia upozorňuje na fakt, že súčasný negatívny obraz islamu vo svete je dielom fundamentalistov a džihádistov. Teroristickými akciami vyvolávajú vo svete predstavu, že islam je netolerantný a že preferuje násilie. Za negatívny obraz islamu sú v prvom rade zodpovední samovražední atentátnici a všetci tí, čo rukojemníkom pred zapnutými kamerami odrezávajú hlavy.
Hlásanie liberálnych názorov na verejnosti iste nie je celkom bez rizika. Svedectvom toho je napríklad Jordánsko, všeobecne považované za umiernenú krajinu. Úrady tam dali zatknúť šéfredaktora bulvárneho denníka Šihan, lebo prevzal dánske karikatúry s odvolaním sa na slobodu tlače. V Alžírsku zase vláda prepustila riaditeľku televízneho programu, vysielajúceho vo francúzštine, lebo do vysielania zaradila zábery pochybných kresieb.
Isté je, že z najnovších protestov nemajú úžitok len fundamentalisti. Autoritárske režimy, ako napr. sýrsky, saudskoarabský, iránsky, ale aj jordánsky, totiž protesty využívajú, aby posilnili svoju politickú legitimitu. Spor o karikatúry je tak vítanou príležitosťou, ako strhnúť na svoju stranu masy či - ako sa vraví v arabských krajinách - ulicu. Manifestácie pritom čiastočne organizujú a riadia. Kto pozná pomery v Sýrii, ten len ťažko uverí, že bezpečnostné sily nemohli zabrániť demonštrantom, aby nevypálili veľvyslanectvá škandinávskych krajín.
V tesnom šíku s fundamentalistami preto udalosti môžu na istý čas stabilizovať i tieto strnulé režimy. V strednodobej perspektíve sa však ich predstavitelia vystavujú nebezpečenstvu, že sa už nezbavia duchov, ktorých teraz vyvolávajú.
Celá aféra nástojčivo nastoľuje ďalšiu otázku: môže byť náboženstvo vôbec predmetom satiry, trebárs aj vo forme kresieb? Moslimom, ktorí žijú na Západe a ktorí odmietajú slobodu tlače ako nejakú absolútnu hodnotu samu osebe, západní politici kvôli tomu upierajú demokratickosť. Podľa mňa však pritom prehliadajú rolu, akú prorok Mohamed zohráva v islame - má totiž kvázi božské postavenie. Väčšina dnešných moslimov preto nie je ochotná pripustiť ani len minimum kritiky islamu, o kreslenej satire na Mohameda ani nehovoriac. De facto teda v tomto spore na seba narážajú dva odlišné hodnotové systémy: západný, diferencovaný a islamský jednorozmerný poriadok, ktorý vychádza z doktríny jednoty náboženstva a politiky. (gaf)
Autor prednáša politológiu na berlínskej Slobodnej univerzite.