StoryEditor

Nerobiť špinavú prácu za čínsku vládu

23.01.2006, 23:00
Začiatkom mesiaca sa objavila správa, že na žiadosť čínskych vládcov firma Microsoft zneprístupnila webovú stránku čínskeho blogera, ktorý využíval jej službu s názvom MSN Spaces. Bloger Čao Ťing informoval o štrajku novinárov z novín Beijing News, ktorý začali po prepustení svojho nezávisle orientovaného šéfredaktora.

Začiatkom mesiaca sa objavila správa, že na žiadosť čínskych vládcov firma Microsoft zneprístupnila webovú stránku čínskeho blogera, ktorý využíval jej službu s názvom MSN Spaces. Bloger Čao Ťing informoval o štrajku novinárov z novín Beijing News, ktorý začali po prepustení svojho nezávisle orientovaného šéfredaktora.
Postup Microsoftu vyvoláva kľúčovú otázku: môže byť internet skutočne silou slobody, ktorú represívne vlády nedokážu kontrolovať tak ľahko ako noviny, rozhlas a televíziu?
Nadšeným zástancom tohto názoru je paradoxne sám zakladateľ a šéf firmy Microsoft Bill Gates. V októbri minulého roka vyhlásil: V širšom zmysle dnes naozaj neexistuje spôsob, ako potláčať informácie. Myslím si, že je to nádherný pokrok, z ktorého môžeme mať všetci dobrý pocit... Ide o médium s totálnou otvorenosťou a totálnou slobodou a práve to ho robí takým výnimočným."
Napriek tejto mienke pomáha Microsoft čínskym úradom potláčať informácie. Hovorkyňa firmy vraj vyhlásila, že Microsoft v Číne zablokoval už "veľa stránok", a už niekoľko mesiacov je známe, že blogovací portál Microsoftu filtruje v Číne z názvov blogov slová ako je "demokracia" a "ľudské práva".
Microsoft sa obhajuje tým, že musí "dodržiavať miestne a celosvetové zákony". Stránky MSN Spaces sú umiestnené na serveroch v Spojených štátoch. Zdá sa, že by sa na ne mali vzťahovať americké zákony, a diskusia Čao Ťinga o štrajku pekinských novinárov žiadny z nich neporušila.
Rovnako neexistujú žiadne celosvetové zákony, ktoré by Číňanom bránili diskutovať o udalostiach, o ktorých by ich vláda radšej nediskutovala. Denník New York Times môže napríklad slobodne vytlačiť svoju správu o štrajku a zároveň prevádzkuje webovú stránku, ktorú môže čítať ktokoľvek s neokliešteným prístupom na internet. Ak si čínska vláda neželá, aby jej občania čítali zahraničné noviny, je na nej, aby vymyslela spôsob, ako zamedziť k nim prístup. Noviny nie sú povinné robiť to za ňu.
Obhajoba Microsoftu stráca účinok. Môžeme si len domyslieť, aký skutočný dôvod viedol firmu odstrániť webovú stránku, ale dôležitú úlohu zohral strach z odvetných opatrení proti obchodným záujmom firmy v Číne.
Akákoľvek korporácia, pochopiteľne, môže a mala by stanoviť limity na využívanie svojich služieb. Absolutistická línia -- nechať vládnuť úplnú slobodu vyjadrovania -- neobstojí vo svetle nepríjemných faktov. Podľa Gatesa by Microsoft mohol zabrániť využívaniu svojich služieb na šírenie návodov na výrobu jadrových bômb, na odosielanie nacisticky orientovaných vyhlásení do Nemecka, kde sú také materiály nezákonné, a na propagáciu detskej pornografie.
Nakoľko sú tieto príklady relevantné? Vo svojej klasickej obhajobe slobody vyjadrovania O slobode formuloval John Stuart Mill názor, že najvýznamnejším argumentom na slobodu vyjadrovania je podpora konkurencie čo najširšieho rozsahu myšlienok a že najlepším spôsobom, ako tieto myšlienky odskúšať, je ničím nespútaná diskusia. Ak chce vláda chrániť myšlienky pred kritikou, premení ich len na neživotnú a skostnatenú dogmu.
Ak súhlasíme s Millom, potom iba jediný z Gatesových príkladov patrí do kategórie prejavov, ktoré by sa mali chrániť. Recepty na výrobu jadrových bômb nie sú myšlienkami, ale metódami. Rovnako ako detská pornografia nie je vyjadrením myšlienok. Obidvoje môžeme obmedzovať bez toho, aby sme sa spreneverili Millovej argumentácii. (Esej zastávajúca názor, že na sexuálnom záujme dospelých o deti nie je nič zlé a že by sa také chovanie malo povoliť, vyjadruje na druhej strane myšlienku, a nemala by preto podliehať cenzúre, aj keď túto myšlienku považujeme za jedovatú.)
Najzložitejším z Gatesových troch príkladov sú teda nacistické vyhlásenia na webovej stránke určenej pre Nemecko. Ľahko sa dá pochopiť, prečo si Nemecko želá podobné vyhlásenia zakázať. Podnecovanie rasovej nenávisti zakazujú zákony niekoľkých štátov, čo môže byť oprávnené a tiež v súlade s Millovou obhajobou slobody, ak sa tieto zákony naozaj úzko zameriavajú na boj proti podnecovaniu nenávisti. Ale nie na potláčanie argumentov, akokoľvek pomýlených, ktoré apelujú na intelektuálnu schopnosť ľudí.
Obhajca potláčania nacistických ideí by mohol namietať, že tieto idey sa už odskúšali a ukázalo sa -- tým najhroznejším predstaviteľným spôsobom -- že lepšiu spoločnosť nedokážu vytvoriť. Najlepšou známkou, že Nemecko už prekonalo nacistickú minulosť, by bolo, keby sa jeho zákony zameriavali výlučne na podnecovanie rasovej nenávisti, a nie na nacizmus.
Rázne opatrenia Číny proti poctivému spravodajstvu a diskusii o udalostiach odohrávajúcich sa v tejto krajine nie sú potlačením zdiskreditovanej politickej ideológie, ale potlačením otvorenej a informovanej politickej diskusie. Ak Bill Gates naozaj verí, že internet by mal byť oslobodzujúcou silou, mal by sa postarať, aby firma Microsoft nerobila špinavú prácu za čínsku vládu.

Peter Singer prednáša bioetiku na Princetonskej univerzite. Medzi jeho posledné knihy patrí Writing on an Ethical Life (Spisy o etickom živote) a One World (Jeden svet). Dokončuje knihu o potravinách a etike.
Copyright: Project Syndicate 2005
www.project-syndicate.org

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
05. máj 2024 01:26