Vláda Róberta Fica vo štvrtok prijala aj novelu zákona o dani z príjmov. Hlavným mediálnym posolstvom zmeny zákona bola solidarita s nižšími príjmovými skupinami obyvateľstva. Logicky by z toho malo vyplývať, že táto skupina obyvateľstva dostane buď vyššie sociálne dávky alebo bude platiť nižšie dane a odvody. Ale zákon o tom nehovorí.
Zákon hovorí o tom, že hrubý príjem jednotlivca nad 47 600 Sk je nadštandardný a nemôže si uplatniť odpočítateľnú položku zo základu dane, teda zaplatí vyššiu daň. Týmto krokom však vláda vôbec nepridala tým, o ktorých hovorí. Úplne namieste je otázka, či uspokojí Smer-SD tých, ktorí potrebujú viac len takým spôsobom, že zoberie peniaze lepšie zarábajúcim.
Ak sa bavíme o sociálnom rozmere zmeny zákona, tak ak sa posudzuje len príjem jednotlivca, a nie rodiny, stáva sa návrh zákona antisolidárny voči rodinám.
Napríklad rodina s deťmi, kde otec zarába 48 000 Sk a mama 10 000 Sk, je považovaná za rodinu s nadštandardným príjmom a zákon jej ukladá platiť vyššie dane. Taká istá rodina s príjmom napr. 2x 40 000 Sk však už nie je považovaná za rodinu s nadštandardným príjmom a nebude platiť vyššie dane. Ak chce Smer-SD robiť sociálnu politiku týmto spôsobom cez priame dane, tak práve pri posudzovaní len jednotlivca, a nie rodiny (príjem na člena rodiny), sociálny rozmer Ficovej strany kríva na obe nohy.
Potom si však treba položiť otázku: čo solidárne a sociálne rieši zákon?
Nižším príjmovým skupinám nedáva ani korunu navyše, milionárom sa o smiešnu sumu zvýšia dane a aj to, čo štát na tom vyberie, takmer celé posunie na samosprávu. Hľadať v tomto sociálnu logiku je ťažké, ale za to sa veľmi dobre mediálne predáva veta: "Tí čo zarábajú viac, budú si môcť odpočítať menej, a tí čo zarábajú menej, si budú môcť odpočítať viac."
Stanislav Janiš, poslanec NR SR