Guardian
Moderná vojna znovu dosiahla novú podobu. Zjavná snaha, s akou sa americké a britské sily pokúšajú znížiť riziko civilných obetí v irackej kampani, je dozaista bezprecedentná. Veľké vojny v minulom storočí charakterizoval bezohľadný postoj k bezpečnosti tých, ktorí nebojovali. Kontrast medzi správaním americkej armády v istých okamihoch vietnamskej vojny a medzi ich postupom v Iraku nemôže byť ostrejší. I keď sa v Iraku objavili zranení civilisti, predovšetkým v Basre a v Bagdade, celková presnosť amerických náletov sa od roku 1991 veľmi zlepšila. Tí, ktorí nesúhlasia s vojnou práve kvôli civilným obetiam, môžu byť na základe týchto správ o niečo pokojnejší. Aj napriek tomu civilisti aj v tejto vojne trpia. Jednak kvôli bezohľadnosti Republikánskej gardy, ale aj pre boje v mestách, ktoré spôsobujú humanitárnu katastrofu. (Nová podoba modernej vojny, editorial, 26. 3.)
Frankfurter Allgemeine Zeitung
O ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi možno povedať všeličo, len jedno nie: že sa nesnaží využiť všetky šance na posilnenie vplyvu Ruska na svetovú politiku. Rozšírenie NATO smerom na východ Moskva zastaviť nedokázala, tento krok však Putin využil a z Ruska napokon urobil "skoročlena" aliancie. Keď svet nasledoval Ameriku v boji proti terorizmu, prihlásil sa Putin ako dobrovoľník -- a podarilo sa mu zmierniť a napokon aj umlčať kritiku Západu na vojnu v Čečensku. Aj v irackej kríze si nechal ruský prezident všetky cesty otvorené tak dlho, ako sa len dalo. Ťaženie proti Bagdadu označil za chybu až vtedy, keď sa samotný Washington dostal do "priateľskej paľby" svojich spojencov. Názorové rozdiely medzi západnými spojencami a následné vzájomné odcudzenie otvorili Rusku možnosti, ako si do určitej miery diplomaticky pokaziť vzťahy s USA a prihriať si tak svoju vlastnú polievočku. (Moskovské spomienky, bko, 26. 3.)
StoryEditor