Zastavme latinskoamerické preteky v zbrojení

V posledných týždňoch pozorovatelia latinskoamerických vojenských pomerov zaznamenali dianie, ktoré by mohlo byť začiatkom nových pretekov v zbrojení v tomto regióne. Brazílsky prezident Luiz Inácio "Lula" da Silva sa nechal vyfotografovať pri vstupe na Tikunu, prvú konvenčnú, v domácich závodoch vyrobenú ponorku, ktorou jeho krajina disponuje. Príležitosť využil na to, aby zdôraznil svoju podporu brazílskej armáde.
Venezuelský prezident Hugo Chávez verejne vyjadril svoj zámer vyrobiť ruské bojové lietadlá Mig a brazílske nízkolietajúce prieskumné lietadlá a zvýšiť vojenské výdavky. Možno tak koná kvôli nedávnym ťažkostiam s Kolumbiou. Po zdĺhavom procese zvažovania svojich možností, aj Čile stále rozmýšľa, či nakúpi desať bojových stíhačiek americkej výroby, alebo spoločnú švédsko-brazílsku alternatívu.
Začali sa v Latinskej Amerike nové preteky v zbrojení? Ak áno, existuje spôsob, ako ich nahradiť riešením hospodárskych a sociálnych dilem kontinentu?
Regionálne vojny a pohraničné konflikty existujú v Latinskej Amerike odjakživa. V devätnástom storočí sa začala čílsko-bolívijská vojna o Chaco. V 60. rokoch 20. storočia sa medzi Hondurasom a Salvadorom začala takzvaná futbalová vojna. V 80. rokoch bojovali Ekvádor a Peru. Spor o antarktické hranice medzi Čile a Argentínou sa urovnal až na začiatku 90. rokov. Hlavný dôvod mohutných vojenských výdavkov v Latinskej Amerike bol vždy predovšetkým vnútropolitický.
V mnohých štátoch vládli ozbrojené sily. Živili sa rozširovaním výzbroje a počtu vojakov. Slabé civilné vlády, ktoré boli vydesené vojenskými prevratmi alebo vydieraním, upokojovali ozbrojené zložky zbytočnými vojnovými lahôdkami. Vzhľadom na medzinárodné štandardy sú vojenské výdavky v Latinskej Amerike v pomere k HDP nízke, sú však premrštené v pomere k potrebám regiónu.
Dnes je situácia zložitejšia. Chávez vo Venezuele robí radosť druhom v zbrani. Svoju váhu majú aj prehlbujúce sa spory so susednou Kolumbiou, najmä vzhľadom na neustále obvinenia a podozrenia, že Chávez podporuje kolumbijskú gerilu FARC. Vysoká cena ropy dáva Venezuele možnosť vyhadzovať si naďalej z vojenského kopýtka a zdá sa, že sa s tým nedá nič robiť.
V Brazílii je situácia odlišná. Lula dokázal elegantne skĺbiť svoje socialistické korene s tradičným brazílskym nacionalizmom, ktorý sa v brazílskej armáde silne prejavuje. Všeobecným sloganom juhoamerického obra je "O Brasil, país grande". Krajina má hranice s deviatimi susedmi a obáva sa, že odľahlé hranice pralesa sa nedajú ľahko strážiť.
Podobné nálady sú asi aj inde v Latinskej Amerike. Otázkou je, či by nebolo múdrejšie realizovať návrh bývalého, a možno aj budúceho kostarického prezidenta Oscara Ariasa na latinskoamerické odzbrojenie, premenu "útraty za meče" na investície do radlíc. Arias, držiteľ Nobelovej ceny mieru za rok 1987, má dobrý dôvod presadzovať myšlienku: jeho krajina nemá trvalé vojsko. Napriek tomu ide o smelú iniciatívu, ktorú treba vzhľadom na latinskoamerické závody v zbrojení oživiť.
Mohla by sa stať základným kameňom nového programu budúceho generálneho tajomníka Organizácie amerických štátov, ktorého zvolia v nadchádzajúcich týždňoch. Ja držím, pochopiteľne, palce mexickému kandidátovi, ministrovi zahraničia Luisovi Ernestovi Derbezovi. Nech však zvíťazí ktokoľvek, na vzkriesenie nečinnej inštitúcie bude potrebovať nové myšlienky a iniciatívy. Zastaviť latinskoamerické závody v zbrojení je vynikajúca myšlienka.
Autor je bývalý minister zahraničia Mexika a kandidát na funkciu mexického prezidenta.
Copyright: Project Syndicate 2004
www.project.syndicate.org