Georg W. Bush je prvým americkým prezidentom, ktorý zavíta na Slovensko. Skutočnosť, že Bratislava bude zároveň hostiteľským miestom vrcholnej schôdzky americkej hlavy štátu s jej ruským partnerom neznižuje, ale, naopak, zvyšuje význam tejto návštevy. Len ťažko sa dá spochybniť, že voľba hlavného mesta Slovenska za miesto americko-ruského summitu je výrazom vyváženosti slovenskej zahraničnej politiky. Napriek priorite, ktorou bol vstup do NATO a Európskej únie, nezanedbávala kľúčovú východnú reláciu. Rovnako sotva možno odškriepiť, že americká voľba Bratislavy nie je náhodná. Vyjadruje ocenenie pokroku, ktorý Slovensko za ostatných sedem rokov zaznamenalo v demokratizácii vnútorných pomerov po periode autoritárskych tendencií, ako aj úlohy spoľahlivého spojenca USA v krízových situáciách, ktorú slovenská vláda zohrala, osobitne v súvislosti s Irakom. Nemožno podceniť ani dobrý dojem, ktorý u amerického prezidenta zanechali jeho stretnutia s premiérom Mikulášom Dzurindom a exprezidentom Rudolfom Schusterom. Podstatné je tiež to, že nielen vládna koalícia, ale aj opozičné sily -- SMER a HZDS -- sa zhodujú na podpore členstva Slovenska v NATO a na nevyhnutnosti upevňovať transatlantické vzťahy a nebudovať európsku obrannú a bezpečnostnú politiku ako konkurenciu voči NATO.
Na druhej strane je potrebné, ak má prvá návšteva amerického prezidenta priniesť maximálny možný efekt pre rozvoj slovensko-amerických vzťahov, citlivo vnímať skutočnosť, že slovenská verejná mienka vnímala zahraničnú politiku prvej administratívy G. W. Busha, osobitne vojenský zásah v Iraku, veľmi kriticky. Medzinárodný výskum Transatlantické trendy z júna minulého roku ukázal, že až 72 percent obyvateľov Slovenska nesúhlasilo so spôsobom, akým prezident Bush pristupuje k medzinárodnej politike a iba 22 percent s ním súhlasilo. Zodpovedalo to priemeru postojov obyvateľov z ďalších skúmaných krajín únie.
V hodnotovej výbave Slovákov nie sú však prítomné iba prvky, charakteristické pre väčšinové vnímanie súčasnej americkej zahraničnej politiky v členských krajinách únie. Na Slovensku je oveľa viac vyvinutý "protiveľmocenský reflex". Až 57 percent občanov vo výskume odobrilo názor, že "žiadna krajina by nemala byť veľmocou". Spracovatelia výsledkov výskumu upozornili, že to nie je iba výraz "sovietskeho resentimentu" či nedostatok politického realizmu, ale aj výraz preferovania medzinárodnej spolupráce a komplementárneho líderstva ako protikladu k dominancii jednej krajiny. Až 68 percent slovenských respondentov záporne odpovedalo na otázku "Do akej miery je žiaduce, aby USA uplatňovali svoje postavenie silnej vedúcej veľmoci v medzinárodných záležitostiach?". Opačný názor malo len 21 percent.
V prieskume Slováci vnímali hrozby medzinárodného terorizmu menej citlivo než bol priemer v iných krajinách únie. Taktiež sa ukázali oveľa menej pripravení použiť vojenskú silu v prípade rôznych scenárov ohrozenia. Spracovatelia výskumu konštatovali, že "keď ide o zahraničiu bezprostredne hroziaci teroristický útok, opýtaní vyjadrujú nadpriemernú zdržanlivosť" -- až 43 percent. Pri delení postojov obyvateľstva na dva krajné typy -- "jastrabov" a rovnako "holubice" -- autori výskumu slovenských respondentov jednoznačne zaraďujú k holubičiemu typu. Iba 16 percent Slovákov sa zhodlo s tvrdením, že "najlepším spôsobom, ako zabezpečiť mier je vojenská sila". Priemer v iných krajinách EÚ bol 28 percent, v USA tento ukazovateľ dosiahol 54 percent. Názor "za určitých okolností je vojna potrebná pre nastolenie spravodlivosti", ktorý patrí k základným prvkom politického profilu G. W. Busha a ktorý v rámci výskumu podporilo 82 percent respondentov v USA, ale iba 37 percent respondentov zo Slovenska.
Podľa týchto údajov treba rátať s tým, že pre podstatnú časť občanov Slovenska priniesol výsledok amerických volieb sklamanie a že kritické postoje k americkej zahraničnej politike a voči tým, ktorí ju na Slovensku bez výhrady podporujú, sú veľmi silno zastúpené. Čeliť tomuto politickému faktu neadresnými útokmi na údajný "primitívny antiamerikanizmus", je neproduktívne. Urážať sa na názory a hodnotové orientácie dvoch tretín slovenskej populácie by znamenalo oslabovať predpoklady na zlepšovanie slovensko-amerických vzťahov. Netreba zabúdať, že až 52 percent Slovákov zastáva podľa toho istého prieskumu názor, že USA a EÚ majú dosť spoločných hodnôt, aby mohli spolupracovať pri riešení medzinárodných problémov.
Bude preto veľa záležať od toho, s akým posolstvom príde americký prezident v historicky prvom príhovore k občanom Slovenska. Prísľub krokov na uľahčenie udeľovania víz by iste potešil. Oveľa dôležitejšia však bude odpoveď amerického prezidenta na kľúčovú otázku -- či chce, aby Spojené štáty svetu dominovali, alebo aby ho viedli v úzkej spolupráci s Európou. Pre Slovákov, ktorí americkú politiku pokladajú -- povedané slovami G. Sorosa "za panovačnú a svojvoľnú" -- budú podstatné signály z Bratislavy, že americká diplomatická ofenzíva v Európe nie je iba žehlením nezhôd, ale prológom na skutočnú zmenu kurzu od unilateralizmu k americko-európskej kooperácii založenej na vzájomnom rešpekte.
StoryEditor