Zrušme chemický socializmus

Čoraz častejšie konfrontujeme dôkazy, že v detskom oblečení, hračkách, elektronike alebo napríklad podlahových krytinách sú nebezpečné chemické látky. Analýzy prachu z domácností a parlamentov dokázali, že bežne predávané výrobky uvoľňujú celú škálu toxických chemikálií.
Nebezpečné látky znečistili aj oblasti vzdialené od priemyslu, ako sú Arktída, vysoké hory alebo hlbiny morí. Lekári nachádzajú rizikové chemikálie aj v ľudskej krvi, materskom mlieku, a dokonca aj telách doteraz nenarodených detí, kam prenikajú z tela matky.
Podľa Európskej environmentálnej agentúry je na trhu EÚ asi stotisíc látok. Väčšina sa vyrába, používa a uvoľňuje do prostredia bez toho, aby sme poznali ich účinky na ľudské zdravie alebo životné prostredie.
O tom, čo spôsobujú alebo môžu spôsobovať, máme len útržkovité informácie, lebo komplexné hodnotenie rizík sa zatiaľ dokončilo len pri zlomku látok.
Ako chemický socializmus sa označuje situácia, keď prevažná časť zisku z výroby a predaja chemických látok pripadá priemyslu a obchodu, kým drvivú väčšinu nákladov spojených so škodami na zdraví alebo prírode dosiaľ nesie spoločnosť. Čiže daňový poplatník alebo chorý človek.
Na základe týchto faktov sa rozhodla Európska únia reformovať desiatky prepisov o nakladaní s chemikáliami do nového systému. Zaužívala sa preň skratka REACH (registrácia, evaluácia a autorizácia chemických látok).
Únia vidí riešenie problému v prenesení časti nákladov na hodnotenie účinkov chemických látok a za prípadné škody na výrobcov. Usiluje sa zabezpečiť dostatok informácií o chemikáliách, zvýšiť bezpečnosť ľudí, ktorí pracujú s chemickými látkami, podporiť konkurencieschopnosť priemyslu, usiluje sa o ochranu prostredia a zdravia ľudí.
REACH by sa mal týkať asi tridsaťtisíc látok, ktoré vyrába alebo dováža do EÚ jeden subjekt v objeme nad tisíc ton ročne.
Chemický priemysel však vytvára značný tlak na zachovanie výroby nebezpečných chemikálií a presadzuje systém "dostatočnej kontroly". Zdravotníci s ekologickými a so spotrebiteľskými organizáciami naopak žiadajú zavedenie podobného režimu ako pre lieky. Autorizácia na výrobu a užívanie látky by sa udeľovala len vtedy, keď sa dokáže, že je ekologicky a zdravotne bezpečná.
Nebezpečné látky by mohli dostať na špecifické použitie iba časové obmedzenú autorizáciu, a to iba pri dokázaní spoločenskej nutnosti látky a ak nie je bezpečnejšia alternatíva. To by nepochybne neprispelo len k vyššej miere bezpečnosti, ale aj k investíciám do vývoja nových látok a progresívnych technológií.
Rozhodnutie, či dostanú prednosť zisky výrobcov a obchodníkov, alebo zdravie obyvateľov a ochrana prostredia, má v rukách Európsky parlament a európska Rada pre konkurencieschopnosť. Je zložená z ministrov priemyslu členských štátov únie a zatiaľ nevyslovila jednoznačný záver.
Európsky parlament sa bude podobou chemickej politiky zaoberať na jeseň, a to za účasti aj tých europoslancov, ktorých si o niekoľko týždňov zvolíme. Určitým spôsobom budeme o podobe systému REACH rozhodovať všetci. Mali by sme sa preto politikov na čele eurokandidátok pýtať, za čo budú v prípade zvolenia hlasovať oni.