Nové výzvy pre Slovensko

Pred rokom sme sa stali súčasťou najvýznamnejšieho integračného zoskupenia vo svete - Európskej únie. Prehĺbili sa tak možnosti pre naše firmy, ich zamestnancov, ale aj pre všetkých občanov. Spoločnosť a aj politická decízna sféra si však musia byť vedomí toho, že všetko čo chceme prostredníctvom rozpočtu rozdeľovať, sa najskôr musí vytvoriť. Pritom všetky hodnoty a bohatstvo sú generované podnikaním. Aj preto sa treba viac sústreďovať na východiská rozvoja podnikania a jeho legislatívno-finančný rámec, ako aj na zabezpečenie udržateľného ekonomického rastu.
Teraz sa pripravujeme na vstup do Európskej menovej únie, v plnom prúde sú reformy v daňovej, zdravotnej, školskej a sociálnej oblasti. Vláda schválila Stratégiu rozvoja konkurenčnej schopnosti Slovenska do roku 2010 a revidovaná bola Lisabonská stratégia. To sú inšpiratívne východiská z hľadiska identifikácie priorít, ktoré považujeme za kľúčové pre stabilný a udržateľný rozvoj ekonomiky. Ide najmä o zlepšovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, jej diverzifikácie, efektívnu podporu exportu a investíciám s vysokou pridanou hodnotou, zvyšovanie kvality ľudského potenciálu a hodnoty vedeckého výskumu, podporu podnikateľského ducha a pozitívneho podnikateľského prostredia a udržanie racionálnych verejných výdavkov a zodpovedného systému sociálnej starostlivosti.
K tomu sa pridružuje potreba definovania jasnej stratégie (legislatíva, verejný sektor, infraštruktúra) motivujúca rozvoj nových sektorov slovenskej ekonomiky, ekonomických strategických centier vytvárajúcich platformu pre zakladanie nových aktivít s vysokou pridanou hodnotou, ale aj vyššie zhodnotenie účasti štátu v strategických podnikoch tak z hľadiska príjmov, ako aj ich budúceho rozvoja. Nemenej dôležité bude vybaviť krajinu a jej ekonomiku modernou infraštruktúrou a efektívnou komunikačnou sieťou s cieľom jej zatraktívnenia nielen z hľadiska priemyselných investícií, ale aj služieb a osobitne aktívneho cestovného ruchu a rozvoja logistických aktivít, pre ktoré má Slovensko ideálnu geografickú polohu. Tie by sa v budúcnosti mali oveľa viac využívať prostredníctvom vytvárania distribučných centier, stredísk IT, baliacich a kompletizačných stredísk.
Z našej pozornosti sa nemôže vytratiť ani zvyšovanie kvality ľudských zdrojov a hodnoty vedeckého výskumu. Konkurenčná schopnosť krajiny je úzko zviazaná s efektívnou výučbou a školským systémom reagujúcim na špecifické potreby vlastnej ekonomiky. Dynamický a inovačný výskum výrazne zvyšuje konkurenčnú schopnosť národnej ekonomiky. Preto je nevyhnutné, aby vláda vytvárala vhodné schémy pre podnikateľské subjekty v oblasti inovácie a výskumu. Chce to prezentovať Slovensko ako destináciu pre firmy s výskumnými aktivitami, podporné schémy orientovať na domáce a zahraničné výskumné projekty a firmy, ktoré chcú tieto aktivity rozvíjať na území SR.
V kontexte týchto výziev nemenej dôležité bude podporovať podnikateľské myslenie, t. j. individuálnu schopnosť identifikovať možnosti, rozpracovať ich a vytvoriť novú pridanú hodnotu. Základným motivačným faktorom podnikania je vytvoriť jedno miesto (one stop office) na vybavenie všetkých náležitostí pre začínajúceho podnikateľa, uľahčiť administratívne procedúry pre zakladateľov malých a stredných podnikov, najmä pokiaľ ide o daňovú oblasť, pracovné povolenia, náklady na sociálne zabezpečenie. Nemalo by sa zabúdať ani na začínajúcich malých a stredných podnikateľov pri získavaní priestoru na podnikanie v priemyselných alebo podnikateľských parkoch, uľahčiť im prístup k štartovaciemu kapitálu a zaviesť jednoduchý systém sociálneho zabezpečenia pre samozamestnávateľov a vlastníkov malých a stredných firiem.