Napriek veľkému zaostávaniu za EÚ a inému vyspelému svetu, problémom Ukrajiny je stále veľká korupcia, byrokracia, nízka efektivita ekonomiky a následne i životná úroveň. Ešte pred niekoľkými rokmi (v podmienkach represívneho režimu vtedajšieho prezidenta Leonida Kučmu, ktorý mal absolútnu moc) sa zdalo, že stav tejto krajiny je úplne beznádejný. Mnohým ľuďom akoby stačilo: hlavne, že nie je vojna.
Ľudia stratili naozaj strach až počas Oranžovej revolúcie pred dvoma rokmi. Stalo sa tak paradoxne práve vďaka vládnucemu autokratickému režimu. Nepoznal totiž hranicu zneužívania moci v záujme jej udržania aj za cenu manipulácie volieb hlavy štátu a zastrašovania občanov. Masové ľudové povstanie s hlavným dejiskom na Námestí nezávislosti v Kyjeve nezjednotilo celú Ukrajinu. Ani nemohlo, keďže proti sebe stáli vo finále volieb prezidenta dve polovice krajiny so svojimi kandidátmi.
Dva roky od revolúcie rozčarovali aj tých, čo ju aktívne podporovali. Viktor Juščenko a jeho stúpenci veľmi rýchlo strácali podporu, lebo sa ukázalo, že sa obklopili ,,milými priateľmi" a sponzormi, až im prerástli cez hlavu. A pritom oddelenie politiky od biznisu bolo jedno z hlavných hesiel súčasného prezidenta. Podobne sa to skončilo aj s inými populistickými sľubmi - o prehodnotení nečestnej privatizácie, potrestaní tých, čo evidentne zneužívali moc a obohacovali sa na úkor štátu.
Hlavní vinníci za volebné podvody v roku 2004 nie sú stále známi, rovnako ako za vraždu novinára Heorhija Gongadzeho či stále neobjasnené priotrávenie Juščenka počas prezidentskej kampane. Kučma a jeho okolie by v normálnom štáte museli minimálne sedieť na lavici obžalovaných. Pokojne si však užívajú dôchodok alebo sa vracajú späť k moci.
Dôvodov na masové rozčarovanie majú teda Ukrajinci viac ako dosť. Nehovoriac o tom, že na očakávaný rýchly rast životnej úrovne si budú musieť ešte dlho počkať. Juščenko nielenže nesplnil ich nádeje, ukázal sa byť navyše aj slabým a nerozhodným prezidentom. Nestal sa ozajstným národným lídrom. Vlani mal ešte plné kompetencie Kučmu, ale aj tak bol neefektívny.
Staronový premiér Viktor Janukovyč, bývalý sok Juščenka v prezidentských voľbách, posilnený o právomoci na úkor hlavy štátu, dostal zadosťučinenie za porážku pred dvoma rokmi. A to vďaka víťazstvu v prvých slobodných parlamentných voľbách na jar tohto roku. Revolúcia pozitívne prelomila povedomie spoločnosti a ovplyvnila aj Janukovyča. Kvôli tomuto i zmene autoritárneho systému na parlamentný by sa vývoj v krajine už nemal vrátiť do starých koľají. Už len kvôli tomu revolúcia teda mala zmysel.
Martin Benko, spolupracovník HN