Zadržanie Rehákovcov a Ernesta Valka vyvolalo v laickej verejnosti množstvo otázok. Ak mi bude dlhovať nejaký klient a ja mu poviem, že ak ma nevyplatí do určitého dátumu, tak sa spojím s nejakým iným jeho veriteľom a dám ho do konkurzu (čo mi umožňuje novela zákona o konkurze a vyrovnaní), dopustil som sa vydierania?
"Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej újmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa..." Citácia § 189 Trestného zákona je jednoznačnou odpoveďou na otázku.
Iný prípad - ak v situácii dlhodobejšieho nesplácania dlhu či vyššej sumy stratím nervy a použijem tvrdší slovník či aj možnosť vyhrážania - aj keď ho v skutočnosti nemôžem myslieť vážne - zvažuje polícia pri svojom postupe aj pôvodnú skutkovú situáciu, alebo sa len uspokojí s tým, že vymáhanie dlhov nie je v jej kompetencii, ale vydieranie či vyhrážanie už áno?
Detto.
Aký je podľa vás korektný spôsob, ako má veriteľ vystupovať proti dlžníkovi, aby nemohol byť obvinený z vydierania či zastrašovania?
Korektným a hlavne zákonným spôsobom je podanie trestného oznámenia.
Kde je hranica medzi oprávnenou, hoci aj naliehavou žiadosťou veriteľa voči dlžníkovi a vydieraním či zastrašovaním? Predovšetkým v použití či nepoužití násilných prostriedkov?
Hranica je vyšpecifikovaná v zákone.
Do akej miery pri vyšetrovaní polícia zvažuje, či je žiadosť veriteľa voči dlžníkovi oprávnená? Predsa je rozdiel medzi vymáhaním financií, na ktoré jedna strana/veriteľ nemá nárok a situáciou, kedy sa druhá strana/dlžník vyhýba zaplateniu svojej dlžoby, neraz aj korektne zdokumentovanej (zápis overený pred notárom, zmluva, zmenka...)
Nie je v kompetencii polície takéto okolnosti zvažovať. Polícia neposudzuje občiansko-právnu, ale trestnú rovinu konania.
Jedna interpretácia kauzy okolo zadržania Martina R. a Róberta J. znie, že bývalá ekonómka preukázateľne spreneverila z Rehákových firiem niekoľko miliónov korún. Oni potom, ako toto zistili, na ňu na ňu nepodali trestné oznámenie, lebo sa dohodli, že uzná dlh a peniaze vráti. Namiesto toho, aby vrátila, čo jej nepatrí, podala na nich trestné oznámenie za vydieranie, - je to nepresná interpretácia celého prípadu?
Zákon hovorí jednoznačne...
"Z doterajšieho vyšetrovania vyplýva, že obvinení násilím, ako aj hrozbou násilia prinútili poškodenú k podpísaniu notárskej zápisnice o sprenevere peňazí," povedali ste na jednej tlačovke a dodali ste, že v tomto prípade nie je dôležité, či k sprenevere skutočne došlo. Ak by aj účtovníčka peniaze spreneverila, bolo podľa vás povinnosťou obvinených riešiť to trestným oznámením a nie vlastnou cestou. Skutočne nie je dôležité, či účtovníčka peniaze spreneverila?
V prípade vyšetrovania vydierania to naozaj nie je dôležité.
Podľa prokurátorky Ivety Kopčovej, ako napísal internetový portál aktualne.sk, sa vraj R. účtovníčke Andree K. vyhrážali, že zničia celú jej rodinu: "Vyhrážali sa, že sa postarajú, aby jej sestru vyhodili zo zamestnania, že jej mama už nikdy v živote nebude môcť vykonávať účtovnícku prax a že jej otec pôjde do predčasného dôchodku. Tiež sa pýtali, či vie, kto sú V. a ako dopadli. Medzitým jej Martin R. povedal, že nechá osobou prezývanou Biznis zneužívať jej sestru," týmto argumentom prokurátorka Kopčová zdôvodňovala, prečo odmieta sťažnosť proti vzneseniu obvinenia - môžete tieto informácie potvrdiť?
Potvrdiť by to mala prokurátorka.
A brutálne laická otázka v tejto súvislosti - je ukradnutie nelegálne získaných financií trestným činom? Zohľadňuje sa to pri žalobe a rozsudku?
Krádež je vždy krádežou a teda trestným činom.
Nepovažujete za chybu, že ste natoľko otvorene - s plnými menami - informovali na tlačovej besede napríklad o Ernestovi Valkovi, pre ktorého to ako pre advokáta, môže mať z hľadiska budúceho profesionálneho života, nesmierne významné negatívne následky? Ako v tomto prípade vnímate princíp prezumpcie neviny?
Pokiaľ by ste sledoval záznam tlačovej besedy, tak by ste vedeli, že plné mená spomínala svojimi otázkami redaktorka Ľuba Lesná. Ja som jej odpovedal, že o tom sa budeme baviť v druhej časti tlačovky...
Bolo podľa vás v prípade Ernesta V. potrebné ho zadržať v cele predbežného opatrenia? Považovali ste za reálne, aby nejakým spôsobom ovplyvňoval svedkov, alebo maril vyšetrovanie? (Bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek tvrdí, že pri zadržaní Ernesta V. ste postupovali nezákonne a vraj policajt môže podozrivého zadržať len vtedy, ak je pod časovým tlakom, ktorý spôsobil, že ho nebolo možné obviniť a existujú dôvody na väzbu, prípadne ak "treba zistiť totožnosť osoby, ak je osoba pristihnutá pri páchaní trestného činu, ak treba zabrániť jej prípadnému úteku, či zadovážiť dôkazy".)
Bývalý riaditeľ (p. Šátek) prehral s p. Lexom 14:0 , čo svedčí o jeho profesionalite...
Budete stíhať aj druhé strany oboch sporov - ekonómku firmy Ladislava R. a otca a syna V.? Podľa medializovaných informácií sa zdá, že trestného činu sa dopustila prinajmenej Andrea K... Do akej miery preverujete podozrenie o jej previnení?
Do zákonnej miery.
Dala by sa činnosť otca a syna V. klasifikovať ako trestný čin? Ak áno, tak aký?
Podanie nie je trestné.
Nie sú tieto dva prípady - aj prípad ekonómky Andrey K. aj oboch V. - vhodné na to, aby sa nimi zaoberali špeciálny orgány - špeciálny súd a špeciálny prokurátor?
O tom rozhoduje zákon.
Ako si vysvetľujete situáciu, že všeobecne sa o Jurajovi O. (Piťovi) hovorí a píše, že je šéfom najsilnejšej bratislavskej skupine podsvetia - ale konkrétne kroky proti nemu nejestvujú... Byť šéfom podsvetia predsa nemôže byť človek, ktorý sa živí ako vychovávateľ v materskej škole. Je to iba mýtus? Nemal by Juraj O. žalovať médiá, ktoré to o ňom tvrdia?
To je jeho problém.
Podľa udalostí v posledných mesiacoch sa zdá, akoby sa revitalizovala činnosť slovenského podsvetia - nemáte tieto poznatky? Alebo sa iba o nich viac informuje? Prinajmenej akoby im nahrávala politická situácia, keď sa do popredia viacerých štátnych orgánov dostávajú osoby s pozoruhodnou minulosťou...
Politiku nehodnotím, polícia sa stará o objasňovanie trestnej činnosti.