Nad vládnym programom sa môžeme zamyslieť, trpko pousmiať alebo sa zľaknúť. Pousmiať nad tým, aké je to pre voličov Smeru-SD ľúbivé, ale pre krajinu škodlivé veci sa môžu stať predmetom oficiálnej vládnej politiky. Zľaknúť sa toho, koľko to bude stáť tých, čo pracujú a platia dane, a zamyslieť sa nad tým, koľko z toho sa pre nereálnosť a škodlivosť nakoniec neuskutoční.
Všetci racionálne uvažujúci a aspoň trochu kompetentní vrátane časti súčasných ministrov dúfajú, že mnoho vecí zostane iba na papieri. Ja však až taký optimista nie som. Deštrukčný proces už bol naštartovaný.
Dane, dôchodkový systém, motivácia pracovať dostáva každým vystúpením premiéra Fica vážne trhliny. Jeden z prvých "padne" zrejme Zákonník práce. Na prvý pohľad jeho antireforma nestojí peniaze a nemá rozpočtové dôsledky. Je preto ľahkou obeťou. Zväzy zamestnávateľov sa javia ako slabý oponent. Omnoho ľahší, ako boli odbory v čase, keď som s nimi viedol mnohohodinové ťažké rokovania o tom dnešnom znení. Nakoniec sme sa dohodli a svetlo sveta uzrel jeden z najmodernejších pracovných zákonníkov v Európe. Komu to prospelo, pravici, alebo azda podnikateľom? Nový Zákonník práce v tom čase odštartoval trvalý pokles nezamestnanosti, rast zamestnanosti a podporil rast hospodárstva. To bol hlavný dôvod tejto zmeny. Vytvoriť podmienky na ľahšie zamestnávanie a vznik nových pracovných miest.
Veľmi skoro po jeho prijatí sa počet novovytvorených pracovných miest začal zvyšovať a dodnes si udržuje vysoké tempo. Práve pre reformy trhu práce bolo Slovensko vyhodnotené v roku 2004 ako najreformnejšia krajina. A keď dnes niekto povie, že z toho sa nikto nenaje, nech sa pozrie na úroveň nezamestnanosti a zamestnanosti dnes a v roku 2002. Ľahko zistí, koľko ľudí sa z tejto a, samozrejme, aj ďalších reforiem najedli. Pred reformami nezamestnanosť bola tesne pod 20-percentnou úrovňou, dnes je už iba veľmi málo nad 10-percentnou úrovňou.
Ficova vláda oznámila jasný zámer. Vrátiť Zákonník práce do predreformnej podoby, to znamená o 5 rokov dozadu. Veľmi zlá správa pre všetkých zamestnávateľov. A keďže neexistuje ani jeden zamestnanec bez svojho zamestnávateľa, je to veľmi zlá správa aj pre všetkých zamestnancov, i keď to tak zatiaľ možno nevnímajú. Nemenej zlou správou je tento zámer pre nezamestnaných, ktorí by chceli pracovať. Ochota vytvárať nové pracovné miesta bude totiž klesať priamo úmerne hĺbke antireformných zmien na trhu práce. Opätovným znepružnením pracovného kódexu Slovensko tiež stráca jednu z významných predností v súťaži o medzinárodné investície, na čo opäť doplatia predovšetkým "ľudia práce". Tí, ktorým Smer sľubuje hory-doly a zavádza ich lacnými sľubmi. Je to tiež dobrý príklad toho, ako realizácia ľavicovej politiky poškodí najviac tých, ktorí ju svojimi hlasmi priviedli k moci. Opätovné naprávanie už prekonaných deformácií nás môže stáť veľmi draho.
Autor je bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny