Mlieko a mliečne výrobky naozaj potrebujú reklamu na zvýšenie ich spotreby. Pokiaľ si iba trocha vážime a uznávame celosvetový trend, a poznáme situáciu vo vyspelých krajinách, tak sa musíme ešte veľa učiť a dobiehať ich aj v oblasti výživy a spotreby mlieka a jeho špecifických výrobkov určených pre rôzne skupiny obyvateľstva. Nemusím ani pripomínať, že v celom vyspelom svete má mlieko svoje obrovské prednosti nielen vo výžive obyvateľstva, ale aj z hľadiska zdravia, ekonomiky poľnohospodárstva, sociálneho dopadu pre ľudí na vidieku, má dopad i na krajinotvorbu a pod.
Z týchto dôvodov sa vo svete a v každej európskej krajine robia opatrenia na podporu chovu dobytka, oviec a aj kôz. Všade si dobre uvedomujú, čo to znamená a aký to má celospoločenský prínos a význam pre výživu. Žiaľ, u nás sa tieto celospoločenské zámery dosť podcenili a od roku 1990 sme klesli v produkcii mlieka najviac v celej Europe, a to o vyše 50 percent. V ostatných postsocialistických štátoch pokles produkcie mlieka bol asi 10 - 20 percent. V porovnaní so západnou Európou máme najnižšiu produkciu mlieka na obyvateľa, najnižší počet dojníc na poľnohospodársku pôdu a ešte k tomu máme aj najnižšiu spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov. U nás je spotreba mlieka a mliečnych výrobkov 153 kg na osobu a rok, v susednom Česku je to vyše 200 kg a vo vyspelých štátoch až 300 kg na osobu a rok.
Keby produkcia mlieka a následná výroba mliečnych výrobkov a ich spotreba boli ozaj škodlivé, ako to občas niekto píše, tak prečo sa potom robí na celom svete obrovská reklama na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov? Prečo potom práve svetoví zdravotníci a výživári už v roku 1957 na svetovej konferencii navrhli oslavovať každý tretí utorok mesiaca máj ako Svetový deň mlieka, a to nie ako obchodnú reklamu, ale ako reklamu na zdravú výživu? Prečo sa takmer v celom svete podporuje zvýšená spotreba mlieka a fermentovaných výrobkov s probiotickými kultúrami na zdravie človeka?
Ak je mlieko škodlivé, prečo takmer v celom svete sa robia akcie tzv. Školského mlieka, t. j. mlieka podávaného za znížené ceny deťom v školách? To nie sú zárobkové činnosti, ale robia sa pre zdravie detí. Zaujímavé je aj to, že prečo ľudia dlhšie žijú v krajinách s vysokou spotrebou mlieka?
Čo sa týka reklamy na mliečne výrobky, tak ak chceme byť aspoň trochu na európskej úrovni, kde sa spotrebúva viac než dvojnásobok kyslomliečnych nápojov a syrov ako je to u nás, tak skutočne je potrebné niečo robiť. Zaujímavá je aj skutočnosť, že vo vyspelých krajinách, hoci obyvatelia konzumujú dvojnásobok mlieka a mliečnych výrobkov, je aj priemerný vek obyvateľstva evidentne vyšší ako u nás.
V krajinách EÚ reklamu zabezpečujú rôznym spôsobom a jedným z nich je aj u nás navrhovaný Mliečny fond. To nie je fond na obohatenie sa výrobcov mlieka, ale na to, aby sme mali vyváženú stravu a aby sme mysleli aj na budúcnosť národa.
Záverom chcem poznamenať, že problematika výživy a zdravia ľudí je naozaj veľmi dôležitá a citlivá oblasť a treba ju posudzovať komplexne. Dnes je už taká škála serióznych i menej serióznych výsledkov výskumu, že každý si môže vybrať to, čo sa mu hodí a čo chce presadzovať. Ľudia by nemali podliehať rôznym populárnym výstrelkom, ale skôr je dôležitá dlhoročná skúsenosť, tradície a svetový vývoj.
Čo sa týka mlieka a mliečnych výrobkov môžeme si byť istí, že z dlhoročných skúseností vo svete a aj u nás, ich konzumácia je veľmi potrebná a každý z nás si môže vybrať taký výrobok, ktorý vyhovuje jeho zdravotnej kondícii a aj chuti. Na dosiahnutie týchto zámerov a priblíženie sa k vyspelým štátom aj v oblasti zdravej výživy je naozaj potrebná aj reklama a aj ďalšie podporné opatrenia štátu, ako je to bežné v zahraničí.
Ing. Karol Herian, CSc., autor je bývalý riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline