Na lieky ide viac ako tretina všetkých finančných zdrojov. Ich spotreba dynamicky, zväčša dvojciferne, od vzniku Slovenska každoročne rástla. Ešte v roku 2002 bol medziročný rast 18 percent, avšak už po prvých opatreniach Rudolfa Zajaca v roku 2003 prišlo prudké spomalenie na dve percentá. Kroky ministerstva zdravotníctva na racionalizáciu preskripcie sa naplno prejavili v roku 2004, keď spotreba liekov dokonca medziročne klesla (z 18,2 mld. Sk na 17,8 mld. Sk). (Poznámka: Nákladom pre systém zdravotného poistenia nie je spotreba vo výrobných cenách, ale v tzv. konečných cenách - výrobné ceny plus marže distribúcie, plus DPH - táto spotreba bola v roku 2004 približne 27,9 mld. Sk.)
Za týmto vývojom bolo na strane ponuky predovšetkým posilnenie postavenia lacnejších generických liekov. Do kariet ministrovi hrala aj cenová vojna farmaceutických firiem vo viacerých skupinách liekov. Dopyt sa obmedzil novým systémom stanovenia doplatkov za lieky (vo všeobecnosti sa doplatky pacientov zvýšili), ako aj poplatkami za návštevu lekára a za recept. Svoju úlohu nepochybne zohrali aj finančné limity pre lekárov.
Z čisto finančného hľadiska bol vlaňajší pokles spotreby liekov určite pozitívny jav, no dlhodobo by to kvalite života obyvateľom Slovenska isto neprospelo. V medzinárodnom porovnaní je spotreba liekov na Slovensku stále nízka, a to aj v porovnaní so susedným Českom. Naša krajina dosahuje v prepočte na obyvateľa iba 60 percent spotreby našich západných susedov, pričom ceny liekov sú v Česku často nižšie ako na Slovensku. Navyše existujú veľmi silné dôvody na budúci rast spotreby liekov - starnúca populácia a inovácia liečby (čoraz modernejšie a drahšie lieky).
Už údaje o spotrebe liekov za január - september 2005 (14,6 mld. Sk) ukazujú, že potlačenie spomínaných faktorov bolo iba dočasné. Aj ministerstvo priznalo, že účinok opatrení sa postupne vyčerpal. Okrem toho, že farmaceutické firmy ukončili cenovú vojnu pri kardioliekoch, k opätovnému rastu spotreby liekov prispel aj dynamický rast reálnych miezd a životnej úrovne obyvateľstva. MZ zvýšilo dôraz na kvalitnú liečbu onkologických chorôb, kde sa využívajú zvlášť drahé lieky. V tomto roku bude medziročný rast spotreby liekov až 13 percent.
Významným hráčom v zdravotníctve sa transformáciou na akciové spoločnosti stali zdravotné poisťovne. Je v ich finančnom záujme tlačiť na znižovanie úhrad na lieky. Naplno sa to začne prejavovať už v roku 2006. Významnou brzdou rýchleho rastu spotreby liekov budú aj naďalej finančné limity pre lekárov, pričom kontrola sa transformáciou poisťovní pravdepodobne ešte sprísni. Dá sa očakávať, že poisťovne zavedú sankcionovanie neadekvátneho prekročenia limitov, resp. vytvorí sa pozitívna motivácia na dodržiavanie stanovených hraníc.
Samotné ministerstvo svoju úlohu znížiť spotrebu liekov zavedením nového legislatívneho rámca v podstate splnilo. Vytvorilo predpoklady, aby sa najvýznamnejším hráčom pri regulácii výdavkov na lieky stali zdravotné poisťovne.
Tie majú určite lepšiu rokovaciu pozíciu s farmaceutickými firmami ako samo ministerstvo, keďže sú "nákupcom zdravia". To je nepochybne prirodzené. Po voľbách, v prípade víťazstva ľavice, bude naozaj zaujímavé sledovať konflikt záujmov privátnych zdravotných poisťovní s deklarovanou snahou ľavicových strán o zníženie spoluúčasti pacientov za lieky. Ale to je iná téma.
Autor pracuje ako analytik.