Z iniciatívy Španielska a Luxemburska sa dnes v Madride stretáva 18 krajín, ktoré ratifikovali európsku ústavu. Je vhodné pripomenúť, že predstavujeme dve tretiny z 27 členských štátov únie a viac ako 270 miliónov európskych občanov.
Chceme pomôcť nemeckému predsedníctvu v jeho ťažkej a dôležitej úlohe, ktorá ho čaká - v úlohe nájsť východisko zo slepej uličky, v ktorej sa v súčasnosti ocitá ústavný proces. Chceme tiež, aby zaznel náš hlas v diskusii o budúcnosti Európy, o našej kolektívnej budúcnosti. Zásadná otázka, na ktorú musíme my, Európania, odpovedať, totiž neznie, či je európska ústava ešte nažive. Zásadná otázka, na ktorú musíme odpovedať, je: Aký model Európy chceme pre 21. storočie? Alebo inými slovami: Čo chceme urobiť my, Európania, spolu?
V tomto čoraz viac globalizovanom a vzájomne závislom svete je viac ako inokedy potrebná zjednotená a akcieschopná Európa. Naši občania, napojení na svoj spôsob života a hodnoty skôr charakteristicky európske, sú znepokojení globalizáciou. Aby sme mohli reagovať na výzvy a znepokojenia, ktoré vyvoláva, budeme efektívnejší, ak budeme konať na európskej úrovni, a nie výlučne na národnej úrovni, a to v početných oblastiach ako zamestnanie, zdravie, boj proti terorizmu a kriminalite, nelegálne prisťahovalectvo, klimatické zmeny, chúlostivá pracovná situácia v Európe, chudoba v treťom svete a energetická bezpečnosť. Mimo našich hraníc, USA, Rusko, Čína, Japonsko, Latinská Amerika, Afrika alebo Ázia, požadujú, aby sa Európa aktívnejšie podieľala na riešení veľkých otázok a na diskusiách, ktoré rozdeľujú našu planétu.
Európa však od určitého času až doteraz nebola na úrovni týchto výziev. Nekonala tak rozhodne a iniciatívne, ako by sa očakávalo od politickej a ekonomickej mocnosti a od najväčšieho priestoru slobôd na svete. Rozličné faktory, niektoré reálne, iné fiktívne, prispeli k zasiatiu skleslosti a apatie. Ku krehkému ekonomickému rastu sa pripojil strach z presunu a straty zamestnania, obavy zo zle vysvetleného rozširovania a neustále kritiky "Bruselu", ktorý je považovaný za zodpovedného za všetko, čo sa javí ako negatívne.
Dnes sa niektorí ľudia nazdávajú, že je príliš veľa Európy a požadujú návrat k národnej politike, zúženie komunitárnej legislatívy a sústredenie sa na národné identity. Bol by to krok späť bez budúcnosti. Naopak, my si myslíme, že je potrebná lepšia Európa, schopná konať koordinovanejším a efektívnejším spôsobom a ktorá bude disponovať spoločnými politikami, ako napríklad v oblasti prisťahovalectva alebo energie. Tieto problémy, ktoré sa každodenne dotýkajú občanov, sa nemôžu vyriešiť výlučne na národnej úrovni.
O európskej ústave sa rokovalo na to, aby sa posilnila schopnosť iniciatívy početnejšej Európy v komplikovanejšom svete. Text zmluvy definuje model Európy, ktorý 18 krajín, ktoré sa dnes stretávame v Madride, považujeme za základ pre budúcnosť, model, ktorý sa dá zhrnúť do štyroch myšlienok:
- Politická Európa a Európa so spoločnými politikami. Nemôžeme dopustiť, aby Európa bola len veľkým trhom alebo zónou voľného obchodu. Potrebujeme Európu, ktorá by bola hráčom, a nie iba divákom. Európu, ktorá by hájila naše hodnoty a naše záujmy. Európu, ktorá by chránila svojich občanov a poskytovala im viac bezpečnosti vnútri aj mimo svojich hraníc. Chceme politickú Európu, ktorá bude hovoriť jedným hlasom, ktorá bude mať ministra zahraničných vecí a spoločnú zahraničnú službu. Chceme Európu, ktorá bude profitovať zo svojho veľkého vnútorného trhu, ale ktorá tiež bude disponovať spoločnými politikami. Práve tie prinášajú skutočnú "pridanú hodnotu" našim občanom, ako je to v prípade politiky ekonomickej a sociálnej kohézie, politiky ochrany životného prostredia, poľnohospodárskej politiky, obchodnej politiky, konkurencie, rybolovu a dopravy. Musíme však rozvíjať aj nové politiky v oblasti prisťahovalectva, policajnej a súdnej spolupráce, energií a klimatických zmien, zahraničnej politiky alebo obrany.
- Európa hodnôt a solidarity. Spájajú nás princípy a hodnoty: rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a ľudských práv, sloboda, demokracia, právny štát, rovnosť medzi ženami a mužmi. Tieto hodnoty sú základom našej európskej identity. Naše spoločnosti sú definované pluralizmom, nediskrimináciou, toleranciou, spravodlivosťou, rovnosťou a solidaritou, tak na vnútornej úrovni, obzvlášť cez ekonomickú a sociálnu kohéziu a sociálnu ochranu, ako na medzinárodnej úrovni, v obchodnej politike, politike rozvojovej spolupráce, ochrane ľudských práv, humanitárnej pomoci alebo prevencií konfliktov.
- Európa občanov a s občanmi. Európa sa svojim občanom musí priblížiť, lepšie im vysvetliť pridanú hodnotu, ktoré majú politiky únie pre ich práva, prosperitu a bezpečnosť. Európa nesmie byť synonymom byrokracie; skôr naopak, musí otvoriť širšiu cestu pre účasť občanov. Musí sa zakladať na dvojitej legitímnosti: štátov a občanov. Musíme rozvíjať a dať reálnejší obsah konceptu európskeho občianstva, ktoré čaká významná budúcnosť. Charta základných práv a ľudová legislatívna iniciatíva sú dobrými príkladmi pokroku, ktoré prináša ústavná zmluva v tejto oblasti. Európa sa buď vytvorí so svojimi občanmi, alebo sa nevytvorí.
- Efektívnejšia, transparentnejšia a demokratickejšia Európa. Európa bola doteraz príťažlivá, pretože bola efektívna. Potrebujeme silné, demokratické a efektívne inštitúcie, ktoré umožnia rozhodnúť a uskutočniť spoločné akcie a politiky a rozvinúť nové, rešpektujúc princíp subsidiarity. Ak už pri 15 členských štátoch bolo ťažké jednohlasne rozhodovať, pri 27 je jednohlasnosť, tak ako sa uvádza v aktuálnych zmluvách, synonymom paralýzy. Naším spoločným cieľom je preto rozšírenie používania kvalifikovanej väčšiny a tiež zjednodušenie postupov, aby európske pôsobenie bolo pre občanov zrozumiteľnejšie. S týmto cieľom musíme tiež viac zainteresovať naše národné parlamenty, tak, ako to stanovuje ústavná zmluva.
Toto je náš návrh, návrh otvorený dialógu a úvahe so štátmi, ktoré z toho alebo onoho dôvodu neratifikovali zmluvu. Chceme takto prispieť k snahe, ktorú vyvinie Nemecko počas šiestich mesiacov svojho predsedníctva, aby sa ukončila paralýza, v ktorej sa nachádzame. Prekonali sme sklamania a nezdary a nastal čas, aby členské štáty únie spolu prekonali ťažkosti, aby sa naša Európa dostala na úroveň výziev budúcnosti.
Alberto Navarro je štátnym tajomníkom Španielska pre EÚ.
Nicolas Schmit je delegovaným ministrom zahraničných vecí a imigrácie Luxemburska
Alberto Navarro a Nicolas Schmit - exkluzívne pre HN