Ministerstvá analyzujú, kde by mohli ušetriť. Vláda totiž rozhodla, že rezorty by mali tento rok minúť o 4,3 miliardy korún menej, ako pôvodne plánovali. Podľa ministra financií je vraj "dôležité ukázať, že je veľký priestor na úspory na strane výdavkov vlády". To rozhodne je, a za takýto krok by sa nemusela hanbiť ani vláda s prívlastkom pravicová. Motiváciou Ficovho kabinetu však nie je redukcia verejných výdavkov, ale ich presun do sociálnej oblasti, kde plnením predvolebných sľubov hrozí nárast deficitu štátneho rozpočtu. Kde by teda mohla vláda, nielen tento rok, ušetriť?
Len v oblasti eurofondov v súčasnosti pracuje na ministerstvách vyše 500 úradníkov. Podľa stratégie, schválenej ešte vládou Mikuláša Dzurindu, by sa počet byrokratov zaoberajúcich sa eurofondmi na ministerstvách mal zvýšiť počas budúceho roka na neuveriteľných vyše 2 000.
Ak predpokladáme, že hrubé mesačné personálne náklady (mzda, daň a povinné odvody) na jedného štátneho zamestnanca budú v priemere reálne tvoriť približne 50 000 korún, tak nám vychádza, že štát ročne len za týchto byrokratov minie vyše jednej miliardy korún. Vláda Roberta Fica v súčasnosti prehodnocuje celú stratégiu prerozdeľovania eurofondov, s napätím budeme očakávať, ako naplní svoje vyhlásenia o znižovaní byrokracie.
Významný priestor je i v oblasti verejného obstarávania. Takmer dve tretiny výberových konaní u nás dlhodobo prebiehajú najmenej transparentnou metódou rokovacieho konania -- bez zverejnenia. Podľa hodnotenia Svetového ekonomického fóra je Slovensko charakteristické tým, že pri zadávaní verejných zákaziek u nás dochádza ku korupcii a klientelizmu dokonca najčastejšie spomedzi všetkých členských krajín EÚ. Tieto informácie nedávno zverejnil český týždenník Ekonom, ktorý tiež uvádza, že "podľa expertných odhadov je až 80 percent verejných súťaží manipulovaných, pričom výška úplatkov sa pohybuje medzi 10 a 15 percentami z celkovej hodnoty zákazky".
Veľké rezervy pre úspory sú i na nižších úrovniach spravovania štátu. Vláda podľa svojho vyhlásenia mieni "podniknúť kroky smerujúce k ekonomizácii" verejnej správy. Najväčším problémom na ceste k efektívnejšej a lacnejšej správe vecí verejných na Slovensku je pritom rozdrobenosť sídelnej štruktúry. Takmer tritisíc obcí znamená takmer tritisíc (obecných, miestnych a mestských) úradov spravujúcich zverené kompetencie. Vláda by mala nájsť odvahu aspoň na usporiadanie združeného výkonu prenesených kompetencií. I keď v súčasnosti majú obce možnosť spájať sa s cieľom spoločného výkonu kompetencií do tzv. spoločných obecných úradov, nevyužívajú ju dostatočne. Kameňom úrazu je však dobrovoľnosť zriaďovania spoločných obecných úradov.
Autor je analytikom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, www.konzervativizmus.sk