Komentár HN: S diskusiami počkať

Časť sociologickej obce konštatuje, že tragická nehoda armádneho lietadla sa môže negatívne podpísať pod verejnú podporu vysielania našich vojakov do zahraničných misií. Je to nesporne pravdivé tvrdenie a takáto reakcia občanov by bola prirodzená. Malo by však zostať iba pri tomto konštatovaní. Najhorší možný scenár by bol, keby sa z tohto faktu pokúsila vytĺkať kapitál niektorá z politických strán a začala spochybňovať našu účasť v zahraničných misiách. Kolektívna bezpečnosť nie je totiž statok, z ktorého sa dá iba brať a ničím k nemu netreba prispievať. Vyslanie vojakov do nestabilných a často vojnou zmietaných regiónov patrí medzi ťažké rozhodnutia, ktoré nemôžu urobiť ľudia na ulici, ale volení politici. Ich povinnosťou je pritom dôsledne zvážiť všetky fakty a okolnosti. Prieskumy verejnej mienky by však pri tomto rozhodovaní mali zostať až na poslednom mieste. Veď svojho času ani veľká časť občanov USA nepodporovala angažovanie sa svojich vojakov v boji proti fašistickému Nemecku na území Európy. Navyše, v spojenectve so Stalinovým Ruskom.
Samozrejme, žiadni rodičia na svete nepúšťajú svoje deti s ľahkým srdcom do vojenských či humanitárnych operácií v nebezpečných a nestabilných regiónoch. Je obrovskou tragédiou, keď tam niektorí z nich položia svoje životy. V našich mysliach by však okrem smútku mal zostať aj pocit, že slovenskí vojaci nezomreli zbytočne. Svojím pôsobením v Kosove, kde chránili srbskú menšinu pred odvetou radikálnych albánskych skupín, určite prispeli k záchrane množstva ľudských životov. A to je veľká vec.
Preto je dosť ťažko pochopiteľné, ak okamžite po tragédii niektoré médiá rozpútajú diskusiu o odstúpení ministra obrany. A to bez relevantných faktov a argumentov. Samozrejme, hranice politickej kultúry sú v každej krajine nastavené inak. Hoci je všeobecne známe, že niektorí slovenskí politici sa svojich funkcií často držia zubami-nechtami, predsa len by sme sa nemali uchyľovať k opačnému extrému. Tým je volanie po ministrovej hlave v situácii, keď ešte nie je skončené vyšetrovanie nehody, a teda ani známe, čo ju vlastne spôsobilo. Trochu to potom pripomína snahu ísť za každú cenu "ministrovi po krku", s cieľom, aby na tom niekto politicky profitoval.
Obdobie, kým bude definitívne jasné, za akých okolnosti došlo k nehode, by malo patriť najmä spomienke na našich vojakov a práci, ktorú v Kosove odviedli.