Základy pre kapitálový trh na Slovensku aj v Česku - aj pre vznik búrz v Prahe a Bratislave - sa vybudovali ešte za bývalého Československa. Obidve burzy síce vznikli až v novovytvorených štátoch, jedna i druhá však začínali s rovnakou legislatívou a za takmer rovnakých ekonomických podmienok. Tie sa zásadným spôsobom nezmenili ani po trinástich rokoch. To, čo sa však zmenilo principiálne, sú výsledky týchto búrz a stav obchodov s akciami na kapitálových trhoch.
Znie to až neuveriteľne, ale za prvý polrok tohto roku sa na slovenskej burze uzatvorili obchody s akciami tvoriacimi len jednu tisícinu objemov akciových obchodov na pražskej burze za to isté obdobie.
Všetky slovenské vlády po roku 1992 pritom mali vo svojich programoch tiež rozvoj kapitálového trhu a doteraz ho aj inštitucionálne i legislatívne budovali. Výsledkom je paradoxný stav, keď máme vybudované inštitúcie aj legislatívu potrebnú na fungovanie kapitálového trhu, ten však reálne nefunguje. Je to preto, lebo všetky bývalé vlády neurobili to najpodstatnejšie - nepodporili trh privatizáciou štátnych podnikov cez burzu ani nezabránili odchodu tých spoločností z burzy, ktoré sa tam dostali ešte z čias spoločnej republiky.
Od vzniku novej vlády sa netrpezlivo čaká na jej programové vyhlásenie a nikto nepochybuje o tom, že v ňom bude aj dôležitá stať o rozvoji slovenského kapitálového trhu. Z neoficiálnych vyhlásení členov vlády možno usudzovať, že za perspektívu slovenského kapitálového trhu sa dnes považuje jeho integrácia v rámci EÚ, prípadne v rámci regionálnych trhov v strednej Európe. Je naivné myslieť si, že okolité trhy budú mať o takúto integráciu záujem. Ekonomika Slovenska pritom dosahuje aj napriek stavu svojej burzy podobne dobré výsledky - napríklad v raste hrubého domáceho produktu - ako tá česká s tisícnásobne väčším kapitálovým trhom. Nebolo by preto lepšie prestať snívať a čestne zavrieť burzový biznis?
StoryEditor