Staré politologické pravidlo hovorí, že v európskych demokraciách sa najväčšia časť voličov názorovo koncentruje okolo politického stredu. To znamená, že nezastávajú ani výrazne ľavicové, ani pravicové postoje. Na jednej strane si uvedomujú užitočnosť osobnej iniciatívy a vítajú odstraňovanie všetkých prekážok, ktoré jej stoja v ceste. Úplne však neodmietajú ani väčšie angažovanie sa štátu. V súboji o voličské hlasy tak spravidla bývajú najúspešnejšie tie politické strany, ktorým sa podarí svojou agendou osloviť túto najpočetnejšiu skupinu voličov. To, že podobný model politického správania začína fungovať aj na Slovensku, potvrdil aj najnovší výskum verejnej mienky, ktorý uskutočnil Inštitút pre verejné otázky.
Priaznivci Smeru-SD prostredníctvom neho vyslali Róbertovi Ficovi jasný odkaz -- nie sme proti reformám, chceme ich len zlepšiť. Lídra sociálnych demokratov, ktorý deklaruje, že z reformného snaženia vlády nezostane po jej nástupe k moci kameň na kameni, tak postavili pred zložitú dilemu. Môže pokračovať v tejto deštruktívnej rétorike a vystaviť tak stranu riziku, že značná časť jej potenciálnych priaznivcov sa jeho radikálnej argumentácie zľakne a podporí inú politickú stranu, alebo bude voľby ignorovať. Ak však Smer-SD chce u stredových voličova zabodovať, mal by namiesto zdrvujúcej kritiky a strašenia ponúknuť zrozumiteľnú a realistickú alternatívu spočívajúcu napríklad v inom pohľade na úlohu štátu v ekonomike či rozsah verejných služieb. Na niečo podobné sa však Fico zatiaľ nechystá. Jeho strana na to totiž nielenže nemá vôľu, ale ani dostatočné personálne a odborné zázemie.
Radikálny slovník a sociálna demagógia pravdepodobne povedú len k ďalšiemu zvyšovaniu počtu protestných voličov. Tí sú síce ochotní vždy a všetko kritizovať, no už menej aktívni bývajú, ak majú svoj politický názor prejaviť aj vhodením hlasovacieho lístka do volebnej urny.
Úspešnejšia v boji o stredového voliča môže byť SDKÚ. Jej politici si uvedomili, že reformy mali pre niektoré skupiny občanov aj negatívne dôsledky a začali hovoriť o ich dolaďovaní. A to je presne to, čo síce nespokojní, ale postojom k životu konzervatívni obyvatelia Slovenska chcú počuť. Žiadne revolučné zmeny, ale ak, tak trochu opravme to, čo už funguje a na čo si už pomaly začíname zvykať. Do zápasu o túto skupinu voličov vytiahla SDKÚ aj zbrane, ktoré sa obvykle nenachádzajú v arzenáli pravicových politických strán. Medzi jej návrhmi na dolaďovanie reforiem figurujú aj také jemne populistické opatrenia, ako sú napríklad stravné za korunu či zákonom stanovený nárok na príbor a hygienické potreby pre pacientov v nemocniciach. Zdanlivé maličkosti, ktoré nepôsobia rozvrat verejných financií, ale ľudí trápia oveľa viac ako zrušenie privatizačných rozhodnutí či existencia dane z dividend.
Výsledok budúcoročných parlamentných volieb určite ovplyvní množstvo faktorov. Už dnes je však zrejmé, že volebnú "vojnu" vyhrá ten, kto zvíťazí v bitke o stredového voliča.
StoryEditor