V januári 2004 bol na pôde parlamentu opätovne schválený prezidentom vrátený zákon o starobnom sporení. O rok neskôr začína fungovať druhý pilier. V tom istom čase líder opozície Robert Fico prirovnáva kapitalizačný pilier k nebankovým subjektom. O ďalší rok neskôr je v systéme zapojených už viac ako 1, 5 milióna občanov Slovenska, ktorých súkromný majetok na ich osobných účtoch predstavuje sumu vyššiu ako 27 miliárd korún. Ľudia jednoducho pochopili hlavné príčiny vzniku druhého piliera a vstúpili doň za jasných a štátom garantovaných pravidiel hry. Vstúpili do systému dobrovoľne. A tu je jadro problému.
Tieto pravidlá hry chce vláda pod tlakom rôznych aj neodborných argumentov zmeniť, čo môže oprávnene vyvolávať na strane občanov neistou a strach. Čo je však horšie, zmena pravidiel, medzi ktorými sa objavila úvaha na zníženie odvodov z 9 na 6 percent, bude mať vážne dôsledky nielen na verejné financie, ale najmä na výšku dôchodku budúcich dôchodcov.
Stačí si to prerátať na akejkoľvek webovej dôchodkovej kalkulačke. Výsledok tohto opatrenia je viac ako kritický. Nižšie dôchodky o niekoľko tisíc korún v závislosti od výšky aktuálneho zárobku hovoria za všetko. Našou povinnosťou je preto vyvíjať snahu a úsilie garantujúce súčasné pravidlá hry a zabrániť tak snahám poškodiť súčasných i budúcich sporiteľov. Ústavný zákon na ochranu druhého piliera je jedným z nástrojov, ako môžeme a musíme postupovať v neštandardných podmienkach.
Nezabúdajme prosím, že vďaka dôchodkovej reforme majú už aj dnešní dôchodcovia dôchodky vyššie ako osem, desať či dokonca viac ako 20-tisíc korún. Spomeňme si, aké boli dôchodky pred reformou. Krivdy a chyby v prvom pilieri však treba ďalej naprávať, ale nie systémom búrania a likvidovania fungujúceho sporivého piliera. Deficit v priebežnom pilieri, ktorý asi najviac máta súčasnú vládu, vznikal ďaleko pred reformou a dnes by bol omnoho väčší ako po jej štarte. Nalievanie peňazí do tohto systému by bolo ďalším krátkozrakým opatrením vlády, podobne ako vianočné príspevky.
Okrem možného zníženia odvodov je veľmi nebezpečné aj zdobrovoľnenie druhého piliera, ktoré by do celého systému vnieslo chaos a zmätok. Je to len ďalší z argumentov na jeho oslabenie a deštrukciu. Kto, za akých podmienok a kedy by mohol vstupovať a vystupovať do druhého piliera? Ako by to za takých okolností zvládla Sociálna poisťovňa ani nehovoriac.
Nachádzame sa v situácii, keď jeden z najvyšších ústavných činiteľov hovorí o odškodňovaní klientov nebankových subjektov a zároveň hovorí o možnosti zníženia úspor súkromného vlastníctva. Treba si položiť otázky, z akých zdrojov chce vláda odškodniť klientov nebankových subjektov a prečo nerieši problémy priebežného systému dôchodkového zabezpečenia ?
Pavol Frešo, poslanec NR SR (SDKÚ-DS)