Názor: Mýty o privatizácii letiska

Krátko pred vyhlásením víťaza súťaže o 66 percent akcií bratislavského a košického letiska sa z ničoho nič cez médiá začali šíriť informácie o tom, ako spojenie so Schwechatom poškodí slovenskú stranu. Kým údajné majetkové prepojenie medzi dvoma uchádzačmi o letisko už privatizačný poradca vyhodnotil ako bezpredmetné, ostatné mýty médiá výdatne živia.
Najčastejším argumentom proti Viedni je rozhodnutie regulačných orgánov EÚ pri privatizácii letiska v Birminghame, kde komisia vyhodnotila ako konflikt záujmov akvizíciu letiska vo vzdialenosti do 200 kilometrov. Odvtedy sa podobné akvizície zopakovali niekoľkokrát bez jej výhrad. Európska komisia pri privatizácii Birminghamu nemala jednotné podmienky pre určovanie relevantne vecného trhu - mimochodom, doteraz sa vyvíjajú. Ich chápanie môžu navrhnúť samy dotknuté strany. Vymedzenie trhu pritom okrem vzdialenosti letísk ovplyvňujú ďalšie faktory, ako spádová oblasť, objem a kategória prepravovaných cestujúcich a nákladu, kategória prioritného prepravcu (nízkonákladové, pravidelné linkové alebo charterové lety) atď.
Ďalším mýtom je konkurencia medzi Bratislavou a Viedňou. Celá spádová oblasť Bratislavy je 6,5 milióna obyvateľov. Bratislavské letisko sa delí s Viedenským zhruba o 3,6 milióna obyvateľov spádovej oblasti, ktorí predstavujú najbonitnejšiu časť spádovej oblasti Bratislavy. Pri oboch letiskách vyše polovice výkonov vytvára jeden prepravca. V Bratislave je to nízkonákladová spoločnosť SkyEurope Airlines. Vo Viedni, ktorá má charakter medzinárodného prestupového uzla (tzv. hub), sú to Austrian Airlines, člen veľkej leteckej aliancie Star Alliance. Konkurentom hub letiska vo Viedni nie je Bratislava, ale Mníchov so spoločnosťou Lufthansa, ktorá je zakladajúcim členom Star Alliance. Bratislavské letisko toho roku obslúži takmer 1,3 mil. pasažierov, z čoho polovicu dopravili nízkonákladové SkyEurope Airlines. Na porovnanie, na Viedenskom letisku z vyše 12 mil. pasažierov obslúžených za deväť mesiacov tohto roka len 12,3 percenta tvorili klienti nízkonákladových aerolínií. Kvôli oddialeniu vysokých investícií do Schwechatu (potreba tretej vzletovej dráhy a nového hub terminálu) Viedeň urgentne potrebuje do Bratislavy presmerovať klientov nízkonákladových spoločností. Podľa predbežných ponúk väčšina uchádzačov o letisko v Bratislave očakáva nárast osobnej dopravy do roku 2010 na 2,5 až 3,5 milióna cestujúcich. Viedeň počíta s piatimi miliónmi. Rozdiel v očakávaniach robí synergia v rámci spádovej oblasti Viedeň - Bratislava, ktorá je esom v rukáve ponuky Viedne a tŕňom v oku ostatných uchádzačov.
Ďalším argumentom proti Viedni je zmrazenie investícií do Bratislavy. Ak má letisko Bratislava ročne obslúžiť aspoň päť miliónov cestujúcich, plocha terminálu a systém celej prevádzky letiska musia mať počas dennej špičky kapacity na zhruba 2 500 pasažierov. Dnešný terminál má využiteľnú rozlohu 9 900 štvorcových metrov a hodinovú kapacitu 720 pasažierov, s celkovou schopnosťou obslúžiť ročne 1,8 mil. pasažierov. Synergiou letísk by Viedeň dokázala presmerovať klientov nízkonákladových aerolínií z Viedne do Bratislavy, pričom tento tok možno z odhadnúť na takmer dva milióny pasažierov. Podľa všeobecných odhadov asociácie európskych aerolínií ERA milión pasažierov vytvorí asi 950 nových pracovných miest.
Aby bolo možné využiť synergiu regiónu Bratislava - Viedeň, už v roku 2006 by sa malo začať s rozširovaním terminálu s kapitálovými výdavkami orientačne odhadovanými na 300 mil. Sk. Zároveň by mal vyrastať aj nový terminál zhruba za tri miliardy. Modifikácia súčasnej dráhy, ktorú je možné odložiť maximálne na dva roky, si vyžiada investície 1,6 miliardy.