Posledné vyjadrenia štatutára STV Branislava Zahradníka (HN 3. 8. 2006) vzbudzujú nedôveru. Dnešné kroky Zahradníka až príliš pripomínajú postup bývalej ekonomickej riaditeľky Slovenského rozhlasu Hildy Gajdošovej. Tá po tom, ako bola vymenovaná dočasným štatutárom SRo, začala vyťahovať faktúry a zmluvy, ktoré pred svojím odchodom pouzatváral vtedajší generálny riaditeľ SRo Jaroslav Rezník. Až preskúmanie pozadia týchto zmlúv ukazuje, že ekonomická riaditeľka nielenže o nich vedela, ale v niektorých prípadoch bola aj ich iniciátorkou. A potom kandidovala na riaditeľku rozhlasu...
Ak by sme aj verili Zahradníkovi, že o istých postupoch a veciach nevedel, lebo ich realizoval Marcel Para, prvý človek po Richardovi Rybníčkovi, núka sa otázka: ako je možné, že pán Para mal postavenie s právomocami vymykajúcimi sa akejkoľvek kontrole? Odpoveď je jasná. Buď o tom vedeli členovia krízového manažmentu a boli bohato motivovaní mlčať, alebo o tom nevedeli a potom je potrebné posúdiť ich (ne)zodpovednosť pri správe verejného majetku. Som toho názoru, že o tom vedel celý manažment. Pán štatutár pochopil, že známe maďarské príslovie - spoločne chytení, spoločne obesení - platí aj na Slovensku. Zároveň zistil, že už nemá politické krytie (SDKÚ-DS), a tak sa chytá stebla. Snaží sa nájsť obetného baránka, na ktorého sa to všetko hodí.
Tvrdenie, že STV po nástupe tohto vedenia absolvovala ozdravovaciu reformu, môže vysloviť iba človek, ktorý o ekonomických ukazovateľoch fungovania firmy vie iba z počutia. Reforma v STV nikdy nebola. Bol to iba rad chaotických krokov, nariadení a rozhodnutí, ktoré stáli daňových poplatníkov viac ako 800 miliónov korún. Jej výsledkom je úplná deštrukcia akého-takého systému, ktorý ešte fungoval. Dnes je STV v situácii, keď nemá peniaze na výrobu ani na akvizície, nehovoriac o rozvoji alebo digitalizácii.
Vznik šiestich dcérskych spoločností možno posudzovať ako vytvorenie tunela, ktorým z STV mohli a mali peniaze prúdiť kdesi mimo. Model "eseročiek" na vstupe a výstupe prosperujúcej firmy v slovenskom podnikateľskom prostredí nie je nový. Mnohé prosperujúce spoločnosti vďaka nim skrachovali. Na problém ich kontroly, ako aj riadenia upozorňovali v čase ich vzniku mnohí. Stačilo len počúvať odbornú verejnosť. Dnes je preto divné, že pán Zahradník, ktorý bol pri ich vzniku, pochybuje o potrebe ich existencie teraz.
Rybníčkov projekt ozdravenia STV bol od začiatku ekonomicky nerealizovateľný. To pochopili jednotliví členovia vedenia v priebehu roka a pol, keď sa manažment začal rozpadať. Dnes je úlohou nájsť príčiny a vinníkov. Podstatnú časť viny nesie manažment ako celok. Časť viny možno prišiť Rade pre STV pod vedením "prezidenta fanklubu R. Rybníčka" Miroslava Kollára. Rada má povinnosť dozerať, či vedenie inštitúcie dodržiava zákony tejto republiky. Ak sa to nedeje, je jej povinnosťou zakročiť a riaditeľa odvolať. Rada mala dostatok signálov nielen zvnútra televízie, ale aj z odborného okolia. Pomernú časť viny nesú aj politici vtedajšej vládnej koalície. Tí radšej strkali hlavu do piesku, potrebovali svojich ľudí v médiách za každú cenu.
Nový začiatok STV je pred nami. Nevieme, kto sa odváži vyčistiť tento Augiášov chliev, ale vieme, kto to celé zase zaplatí. Daňoví poplatníci. A nebude to lacné. Ďakujeme!
Autor je z Občianskeho združenia Vec verejná