Bolo len otázkou krátkeho času, kedy sa rozdielne názory a nejasnosti v kompetenciách premenia na tvrdý zápas medzi prezidentom Viktorom Juščenkom a premiérom Viktorom Janukovyčom. Silnejúci spor oboch politikov o vplyv na Ukrajine, zastupujúcich často protichodné hodnoty a ciele v ekonomike i zahraničnej politike, rozdeľuje obyvateľov krajiny takmer ako v časoch ich nekompromisného boja o post hlavy štátu pred dvoma rokmi.
Obaja Viktorovia sú však len zákonitým odzrkadlením vnútorných protirečení na Ukrajine. Domáce rozpory jej bránia aj pätnásť rokov od získania nezávislosti jasne sa rozhodnúť medzi Európou a Ruskom. Zatiaľ pretrváva už z čias exprezidenta Leonida Kučmu tradičné lavírovanie a prešľapovanie na mieste. Ide o tzv. mnohovektorovú politiku, poznačenú nielen nerozhodnosťou, ale aj reálnymi pomermi vnútri krajiny. Presadenie jedného smeru v zahraničnej politike by totiž automaticky vyvolalo odpor druhej polovice Ukrajiny, až s hrozbou rozdelenia na dve časti.
Pokiaľ terajší prezident vidí budúcnosť krajiny v EÚ a NATO, staronový predseda vlády, označovaný často za proruského politika, európske perspektívy krajiny síce nepopiera, no členstvo v Severoatlantickej aliancii spochybňuje. Prípadne ho podmieňuje referendom. Premiér však zároveň vystupuje za obnovenie tesnej ekonomickej integrácie s Ruskom v rámci postsovietskeho Jednotného ekonomického priestoru. Čo si však myslia samotní obyvatelia Ukrajiny? Až dve tretiny sú zatiaľ rozhodne proti vstupu do NATO a prípadné pripojenie sa k EÚ podporuje sotva polovica z nich.
Proti Juščenkovi hovorí aj to, že popri oslabených právomociach po zmenách ústavy stráca podporu aj svojich bývalých voličov. Naopak, Janukovyč, posilnený právomocami i podporou verejnosti, má prevahu. Ich spor o kompetencie sa prejavil aj pri odvolaní ministrov zahraničných vecí a vnútra hlasmi vládnej koalície v parlamente. Šéf diplomacie Borys Tarasjuk je totiž podľa ústavy nominantom hlavy štátu spolu s ministrom obrany Anatolijom Hrycenkom, nad ktorým visí podobná hrozba. Nič však nebráni parlamentu odvolať ich v prípade nedôvery.
Juščenkovi sa odvolanie šéfa diplomacie nepozdávalo, a tak mu nariadil, aby pokračoval vo funkcii. Aj keď na to nemá už právo. Prezident skrátka prevyšuje vlastné obmedzené kompetencie, ako to mal bežne vo zvyku aj jeho smutne známy predchodca Kučma, ktorý ešte disponoval takmer absolútnou mocou. Juščenko sa mu v tom už podobá. A čo je horšie, nejde o výnimku. Často totiž koná na základe vlastných predstáv alebo jeho poradcov na úkor ústavy či zákonov. Nerešpektovanie platných pravidiel tak zostáva jedným z hlavných problémov na Ukrajine. Pokiaľ sa to nezmení, nestane sa reálne právnym štátom.
Martin Benko, spolupracovník HN