Jedna éra slovenského futbalu sa skončila. Naši reprezentanti po prehre s Nemeckom celému národu opäť dokázali, že si nezaslúžia ich podporu. A načo by aj. Ľudia z celej republiky prídu povzbudiť národný tím, ktorý sa im "odvďačí" ustráchaným a odovzdaným výkonom na ihrisku. Hanba, ktorú si treba priznať. Našťastie, v tomto roku sa už kvalifikácia skončila, to znamená, že nemusíme zbytočne roniť slzy nad slovenským futbalom. Všetky tímy sa výkonnostne posúvajú dopredu, iba ten náš, akoby bol spokojný s tým, že občas dokáže niekoho poraziť. Zúfalý obraz slovenského futbalu: kvalifikácia na majstrovstvá Európy 2008, ktorá trvá štrnásť mesiacov, sa pre nás prakticky skončila po siedmich týždňoch. Budeme čakať, čo sa udeje. Aj keď odpoveď je jasná: zase nič.
Pred marcovým pokračovaním kvalifikácie budú mať naši futbalisti opäť silné reči o tom, že šanca na postup stále žije. My sa však už oklamať nedajme. Možno síce zase vyhráme nejaký ten nezaujímavý duel, ale v zápasoch, v ktorých budeme mať možnosť niečo dokázať, vybuchneme.
A preto spravil reprezentačný tréner Dušan Galis najlepšie rozhodnutie. Skončil a dodržal slovo, o tom, že po kvalifikačných súbojoch s Walesom a Nemeckom odstúpi z postu reprezentačného trénera. A urobil dobre. Dúfajme, že sa bude venovať tomu, čo má zmysel. Pretože trénovať slovenskú futbalovú reprezentáciu s cieľom dosiahnuť úspech, zmysel rozhodne nemá.
Ľubo Macek Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.