Venezuela pokračuje v upevňovaní vzťahov so štátmi, ktoré viac či menej sympatizujú s jej socialistickou revolúciou. Okrem už tradičného "nerozborného priateľstva" Kuby, Bolívie a Kostariky -- teda krajín, s ktorými Venezuela spolu tvorí novodobú RVHP známu pod skratkou ALBA (Bolivariánska alternatíva pre národy Ameriky) -- koketuje s režimom prezidenta Huga Cháveza aj Saudská Arábia a rad ďalších štátov. Bohaté ložiská ropy a výrazné zľavy poskytované záujemcom výmenou za politickú podporu, očividne začínajú napĺňať nádeje, ktoré do nich vkladá revolučne naladená hlava Venezuely.
Venezuela má Cháveza, Chávez má ropu
Venezuelskou administratívou nedávno založená spoločnosť Petrocaribe, ktorá v Karibiku zabezpečuje transport ropy, nie je ničím iným než nástrojom vývozu Chávezových revolučných myšlienok. Ústretovosti sa však venezuelskému prezidentovi nedostáva iba od malých ostrovných štátikov. Dobré vzťahy sa s ním snaží udržiavať aj nejedna z juhoamerických mocností. Na konci februára Cháveza navštívil jeho argentínsky kolega Nestor Kirchner. Je viac než symbolické, že schôdzka sa uskutočnila v Puerto Ordaz, v modernom priemyselnom centre na dolnom toku Orinoka, kde sa nachádzajú bohaté ložiská ropy, ktoré by podľa mnohých odhadov mohli Venezuelu katapultovať medzi ropné veľmoci.
Blažené dni tak Chávezovi asi dnes komplikuje iba neočakávaná kritika, ktorá prišla od silného južného suseda. Bývalý brazílsky prezident a dnes vplyvný senátor Jose Sarney totiž otvorene vyhlásil, že má obavy z Chávezovho režimu: "Súčasný vývoj v Brazílii je úplne odlišný od venezuelského, ktorý znamená návrat do 50. rokov a ich vojenského populizmu." Asi dobre vie, o čom hovorí, lebo práve Sarney bol ten, ktorý sa v roku 1985 stal prvým civilom v úrade prezidenta Brazílie po 21 rokoch nepretržitej vlády vojenskej diktatúry. Sarney sa súčasne obáva horúčkovitého nákupy zbraní, do ktorého sa pustila Venezuela. Nejde pritom o osamotený pohľad.
Kritika prichádza
Aj keď Chávez je doma veľmi populárny a široké vrstvy obyvateľstva ho považujú za "najväčšieho svetobežníka v dejinách Venezuely", začínajú sa ozývať vnútroštátni kritici. Jednou z najvplyvnejších opozičných síl je katolícka cirkev. O vzájomnom napätí medzi ňou a štátom svedčí skutočnosť, že Luis Ugalde -- rektor Katolíckej univerzity Andresa Bella -- bol prezidentom označený za pučistu, čo je spolu s termínom "oligarcha" jeden z tých, ktorými nálepkujú politických oponentov a "nepriateľov víťaziaceho socializmu".
Ako sa k tejto nálepke rektor Ugalde dostal? Na začiatku februára zverejnil v tlači článok Labyrint moci. V ňom okrem iného uviedol, že: "Ježiš nemohol byť prvým socialistom, ako tvrdil prezident Chávez v januárovom inauguračnom prejave. To preto, že otázka, či bol Ježíš socialistom, je rovnako zmysluplná, ako pátranie po tom, či bol Ježiš leteckým pilotom. Socializmus ako taký je totiž myšlienka z 19. storočia."
Venezuelská cirkev tvrdo protestuje aj proti znárodňovaniu, konfiškáciám a zaberaniu súkromných majetkov. Asistuje tak ťaženiu opozície, ktorej líder -- predseda kresťanských socialistov J. Benavides, nedávno povedal, že "zoštátnenie súkromnej televízie a rozhlasu je krokom k monopolizácii informácií. S týmto socializmom budú chudobní ešte chudobnejší a úplne závislý od vlády." Venezuelský socializmus tak prinesie podľa Benavidesa bezprávny štát, politickú perzekúciu, korupciu a konfiškácie majetku, z čoho bude čerpať výhody nová politická garnitúra.
Doláre pre vyvolených
Jeho slová podporuje fakt, že členovia vládnych kruhov začínajú rýchlo bohatnúť, majú voľný prístup k získaniu cestovného pasu a môžu nakupovať doláre v umelo udržovanom a veľmi výhodnom kurze. Súkromní podnikatelia naproti tomu majú so zháňaním dolárov veľké problémy a časť firiem už aj preto zbankrotovala (ako napríklad 8 z 10 súkromných leteckých spoločností, lebo nemali doláre na nákup náhradných dielcov). Každý súkromný podnikateľský subjekt musí získať 27 rôznych oficiálnych potvrdení a dokladov, bez ktorých doláre nezíska.
Ďalší príklad: Lídri socialistickej revolúcie si svoje príjmy ukladajú na dolárové účty v zahraničných bankách. Sám prezident Chávez si podľa dosiaľ neoverených správ uložil v jednej švajčiarskej banke 22 miliónov dolárov. On sám to, samozrejme, popiera a tvrdí, že na život mu stačí národná vojenská penzia -- teda tri stovky -- samozrejme dolárov...
(Autor bol v rokoch 1997 -- 2002 veľvyslancom ČR v Kolumbii. Je významný znalec indiánskych kultúr Južnej Ameriky, dokonca sa stal aj náčelníkom indiánskeho kmeňa Jawalapitov.)
Mnislav Zelený, cestovateľ a etnograf