Košická regionálna alternatíva

Košický samosprávny kraj so svojou etnickou, kultúrnou i sociálnou rôznorodosťou, geopoliticky osadený v pohraničnom priestore na východnom okraji EÚ, je v mnohých ohľadoch poučným obrazom slovenskej reality. Najmä kontrasty rozdielov v životnej úrovni medzi perifériou a metropolitnými Košicami, kombinované paradoxmi všeobecne známej "východoslovenskej chudoby" konfrontovanej so "západoslovenským bohatstvom" si už dlhodobejšie zasluhujú serióznejšiu ekonomickú analýzu.
Vládnuca politická elita sa už dlhé roky uspokojuje akýmsi samovoľným kapitálovým pohybom, ktorý na trhových princípoch, v slobodnej súťaži, skôr či neskôr prelomí stagnáciu aj na východe. Kapitál je však veličina prezieravá, prichádza iba tam, kde cíti priaznivé podmienky pre svoj rast, čo určite nie je východoslovenský prípad. Pre Košický aj Prešovský samosprávny kraj platí, že bez radikálnejšieho rozvoja infraštruktúry, schopnej lepšie absorbovať všetky komunikačno-informačné výdobytky súčasnosti, v tomto regióne nemožno očakávať hospodársky rast a výraznejšie podnikateľské oživenie.
Druhé kolo volieb predsedu VÚC, charakterizované masívnym a celoplošným voličským bojkotom, potvrdilo chronické slabiny regionálnej demokracie nielen v KSK, ale na celom Slovensku. Nikde však občianska apatia nemôže mať také dôsledky, ako práve na zaostávajúcom východe. Stojaté vody len ťažko pomôžu mobilizácii miestnych zdrojov, sotva naštartujú občiansky potenciál zdevastovaného kraja, aby ho posunuli k výraznejšiemu napredovaniu. Predstava odchádzajúceho župana Rudolfa Bauera (KDH-OKS) o tom, že by mu ľudia vo vlastnom záujme mali umožniť dotiahnuť veci, ktoré začal, mala jednu veľkú slabinu: občania -- voliči o jeho úsilí nič nevedeli. V chradnúcom kraji nevideli žiadne zmeny, úrad i všetky inštitúcie, ktorými disponoval, považovali skôr za brzdu ako stimul rozvoja. Z verejného života na úrovní VÚC sa stratil dialóg, ktorým by sa mohla voličská dôvera kultivovať. Stranícke princípy zlikvidovali občianske hodnoty, otvorenosť slobodnej spoločnosti zaplavil všadeprítomný politický balast, vysvetľovanie zložitých kompetencií podľahlo opojeniu mocou.
Kontinuita života regionálnej samosprávy však príchodom nového župana Zdenka Trebuľu (Smer-SD -- HZD) neumiera. Zvíťazil, pretože urobil menej chýb a čo je podstatné, umne využil základné špecifikum KSK -- jeho etnickú pestrosť a silu voličov SMK, ktorá ho reálne podporila. Namiesto straníckej podpory ĽS-HZDS (ktorá v očiach voličov Bauera diskvalifikovala) Trebuľa našiel pochopenie u najdisciplinovanejšej voličskej komunity -- v južných "maďarských" okresoch. Z toho mála, čo spomedzi 601 057 voličov košického VÚC v sobotu k urnám prišlo (64 219 občanov), vyťažil maximum. Ako primátor mesta Košice svojím víťazstvom navyše upevnil pozíciu východoslovenskej metropoly, ktorá podobne ako Bratislava môže svojím postavením, dynamikou a potenciálom priaznivo stimulovať celý región, bez žabomyších, okresných či lokálnych sporov. Trebuľovi sa v druhom kole volieb podarilo zjednotiť pestrejšie občianske prúdy košického regiónu. Ak sa v úlohe župana pokúsi s väčšinovou podporou regionálneho parlamentu oživiť dialóg s verejnosťou a zrozumiteľne deklarovať všetky výhody správy vecí verejných na krajskej úrovni, možno občiansku ľahostajnosť porazí.
Východoslovenské špecifiká (najmä tradičný pocit odlúčenosti a krivdy) majú totiž aj svoje psychologické korene. Cieľavedomým úsilím, orientovaným na búranie umelých komplexov a stereotypov súvisiacich s obrazom periférneho kúta SR, sa občianska podpora môže pretaviť do skutočného rozvoja regiónu. Samozrejme, len vtedy, ak sa jeho mecenášmi opäť nestanú stranícke sekretariáty.