Komentár HN: Liška zavádza nové pravidlo

Minister obrany Juraj Liška zavádza do slovenskej politickej kultúry nový prvok. Odchod za problém, ktorý nie je jeho osobnou politickou chybou. Aj napriek tomu, že ho žiadna z politických strán na rezignáciu nevyzývala, rozhodol sa tak po vlastnom (a možno aj premiérovom) zvážení. Nech to už s tým rozhodovaním bolo akokoľvek, dve veci sú jasné: po prvé - zo svojho úradu odíde so cťou, a po druhé - pre ďalších členov vlády do budúcnosti nasadil latku poriadne vysoko. Ďalší ministri sa budú musieť v podobných situáciách, ak nebudú chcieť stratiť tvár, zachovať podobne. Verme, že takýchto tragédií sa v budúcnosti stane čo najmenej, prinajlepšom už žiadna.
Liškovo rozhodnutie je potrebné oceniť aj z iného pohľadu. Je doteraz len druhým ministrom v novodobej histórii Slovenska, ktorý svoje kreslo opúšťa viac-menej dobrovoľne. Prvým bol bývalý minister zdravotníctva Tibor Šagát, ktorý sa takto rozhodol v čase kritiky slovenského zdravotníctva, počas hospitalizácie predchádzajúceho prezidenta Rudolfa Schustera. Aj keď príčiny rozhodnutí oboch členov vlády boli rôzne, v ich následnom konaní môžeme nájsť určité známky podobnosti. Politická kultúra oboch spomínaných politikov je v slovenských pomeroch povšimnutiahodná aj v prípade porovnania s odchodmi iných, dnes už bývalých, ministrov. Niektorí sa svojich kresiel držali zubami-nechtami až tak, že sami nedokázali nájsť ani jeden dôvod na svoj odchod z funkcie a musel ich na návrh predsedu vlády odvolať prezident (Hamžík, Rusko). Iní zase odchádzali, aj keď na vlastnú žiadosť, až po dlhotrvajúcom tlaku médií, ktorý už dlhšie nedokázali ustáť (Palacka, Macejko, Kaník).
Verme, že posledné rozhodnutie Juraja Lišku posunie dopredu politickú kultúru na Slovensku vo všeobecnosti. Keďže väčšina ministrov teóriu o tom, že sú tu na to, aby slúžili občanom, dobre pozná, mali by sa ňou riadiť aj pri svojom rozhodovaní o vyvodení politickej zodpovednosti. Práve vtedy totiž väčšina z nich na pôvod slova minister (služobník) zabúda a drží sa svojho kresla či bavoráka len v záujme osobných výhod. Takže vážení páni ministri, nezabúdajte, že časy sa zmenili a odteraz treba odchádzať so cťou - presne tak, ako vám to ukázal váš kolega, minister Liška.